Darien dobre vedel, že pokiaľ sa cez ne chce dostať, bude musieť opäť letieť. Nezdalo sa mu, žeby to jeho krídla nevydržali, no tá myšlienka nebola ani mijak zvlášť príjemná.
Bude to bolieť...
Vedel to, no aj napriek tomu bežal ďalej.
Za sebou začul zaklínačku ako vyslovuje ďalšie zaklínadlo. Ani chvíľku nezaváhal. Odrazil sa od zeme, priamo oproti jednému z malých dedinských domčekov, ktoré sa lepili na hradby ako špinavé staré lišaje.
Pazúry na rukách sa zadreli do mäkkej, machom pokrytej strechy a on využil zotrvačnosť, ktorú získal v skoku na to aby sa vytiahol hore.
Kdesi pod ním do steny udrelo ženino zaklínadlo, vďaka čomu sa celý dom zatriasol. Démon sa nezastavil. Z vyvýšeného miesta mu prekážka pred ním nepripadala až taká neprekonateľná.
Prudko mávol krídlami, do ktorých sa okamžite zaprel vietor. Darien zaťal zuby, keď pocítil ako chladný nočný vzduch ešte väčšmi mrzačil už beztak doráňané kožené blany. Vedel, že bolesti sa nemôže poddať, lebo každé, aj to najmenšie zaváhanie by znamenalo smrť.
Hneď ako preletel ponad hradby krídla pritisol k telu. Vďaka zotrvačnosti letel vzduchom ešte pár sekúnd predtým, než elegantne dopadol na zem.
Radosť, ktorá ho zachvátila, keď medzi prstami pocítil drsnú a mokrú lesnú trávu sa nedala opísať. Vďaka takejto malej veci mal pocit, že je v bezpečí, že unikol, dokázal to.
Pocit víťazstva netrval dlho. Za sebou začul buchot a vŕzganie otvárajúcej sa brány. Chápal čo ten zvuk zračí, preto sa ani neunúval obzrieť, namiesto toho sa bez váhania rozbehol. Takto aspoň ušetrí pár vzácnych sekúnd.
Cyan zastala. Nemohla uveriť tomu, že beštia jej stále, aj napriek všetkému, uniká.
Nie nadlho...
Očami preletela po múre a zrak jej spočinul na jednej z mnohých brán, ktorými sa do mesta vo dne valili prúdy ľudí. Rozbehla sa k nej.
„Otvorte bránu! Rýchlo, nemehlá! Za čo vás starosta platí?!“
Strážnici sediaci hore na bráne, ktorí doteraz pokojne podriemkavali, sa strhli. Trvalo im pár sekúnd, kým si uvedomili, kto a prečo takýmto spôsobom vyjadruje nespokojnosť s ich prácou.
Obaja, ako jeden, vyskočili na nohy a chopili sa kľuky, pomocou ktorej sa brána otvárala. Mechanizmus sa pohol len sťažka, vstup od lesa sa používal zriedka, no masívna brána sa nakoniec otvorila.
Cyan nervózne prešľapovala na mieste. Démon sa jej každou sekundou vzďaľoval a ona tu stála a čakala, kým sa tie dve trdlá nad ňou prebudia.
„Rýchlo! Hýbte sa!“ v duchu ich oboch fackala Zaklínačskou príručkou.
Konečne!
Brána sa dvihla natoľko, aby sa popod ňu dokázala prestrčiť. Jej žrebec nemal toľko šťastia, aj keď sa bránou pokúšal prestrčiť hneď po nej.
„Ostaň tu. Toto zvládnem aj sama. Zatiaľ nájdi niekoho, kto sa postará o tvoje rany.“
Chcela aby sa žrebec vyliečil čo najskôr. Sama démonov loviť nemohla, nehovoriac o tom, že by musela chodiť všade pešo. Nebolo nevyhnutné, aby sa podieľal na tomto boji a možno sa zranil ešte viac.
Žrebec nespokojne odfŕkol. Príkaz sa mu ani v najmenšom nepáčil, no nemal na výber. Ešte chvíľu prešľapoval na mieste, nakukujúc popod bránu, no keď sa mu jeho pani stratila medzi stromami, otočil sa a urazene odpochodoval späť k hostincu.
Démon utekal lesom tak rýchlo ako mu to rany dovoľovali. Všetko okolo bolo ponorené do tmy, jediný zdroj svetla bol bledý mesiac.
Darienovi to nevadilo, v tme videl viac než dobre. Väčšie starosti mu robilo to čo cítil a počul.
Vlci... Prečo akurát teraz...!
Vedel, že lesy sú nimi zamorené, už roky spal na ich kožušinách. Rovnako tak vedel, že tieto beštie sú viac ako krvilačné. Nikdy s nimi nemal problém, no teraz, ranený a zúfalý, by pre ne nebol protivníkom.
Okolo seba cítil ich pach. Počul ich vrčanie, šuchot ich láb v tráve a dychčanie. V duchu sa modlil, aby sa zvery radšej zamerali na človeka, nie naňho.
Zasyčal a pridal do kroku v snahe dostať sa z územia obývaného svorkou. Uhýbal sa stromom a nízko visiacim konárom, no aj napriek všetkej snahe vrčanie neutíchalo.
Počul ľudí tvrdiť, že vlky v lese sú múdre a nebezpečné. Dokonca prefíkané... pomstychtivé... že svorku vedú vlci-démoni. Nikdy sa nad tým hlbšie nezamýšľal, bolo mu jedno čo hovoria dedinčania.
Možno to fakt nie sú len také obyčajné...
„Áááá, do riti...!“
Pred démonom sa náhle vynoril strmý zráz.
Bol taký zabratý myšlienkami o vlkoch, že ledva zabrzdil. Jedinou záchranou mu bol hrubý konár, visiaci tesne nad okrajom diery. Drevo zaškrípalo, keď sa doň zaryli démonove ostré pazúry a ten bol rád, že konár pod jeho váhou nepovolil.
Odkedy je tu tá diera?!
Doteraz stále letel... nikdy pred tým si zráz nevšimol.
Rýchlo sa poobzeral. Nikde nezbadal ani náznak po žiadnej ceste, len ostré kamenie, pokrývajúce celú strmú stenu.
Ďalšie nepríjemné prekvapenie. Nebolo ich dnes už dosť...?
Odpoveď na túto otázku prišla asi o sekundu neskôr...
Zaklínačka s vytaseným mečom sledovala krvavú stopu na zemi.
Škvrny boli čím ďalej tým väčšie, no aj tak mala mierny problém sledovať ich. Les okolo bol nepreniknuteľne tmavý. V tme sa strácal aj plamienok, ktorý si narýchlo vyčarila, aby videla, kam beží.
Asi nie som jediná kto si tú krv všimol... pomyslela si, keď sa kdesi medzi stromami ozvalo zavytie.
Vlci... skvelé.
Zvieratá, hlavne tie divoké, vedeli, kedy majú dočinenia so zaklínačom. Väčšinou sa ich stránili. Títo však boli nejakí odvážni.
Až príliš...
Po jej pravici sa ozvalo zavrčanie.
Cyan otočila hlavu za zvukom, no nevidela nič. Rozhodla sa obetovať jediný zdroj svetla, ktorý mala.
Ohnivá guľa z jej dlane putovala za zvukom a zaklínačke padla sánka.
Medzi stromami sa hýbali mohutné tiene, žlté oči svietili.
Neuveriteľné... naháňam démona a zožerú ma vlci...! Čo sa dnes ešte poserie...?!
„Áááá!“
V tme si nevšimla démona, stojaceho rovno pred ňou.
Jeho pazúry sa zošmykli po kôre konára, ktorého sa držal a obaja preleteli okrajom zrázu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ardonaiel
15. 5.mája 2011 17:45
hehe, pekne, pekne
3
@shockz ale nieeee Naštartovala si celkom sľubný príbeh, ktorý sa dá slušne rozpísať, môže mať veľa možností a tak... no tak nezahadzuj ho do koša, pls.
4
@ardonaiel - Ale veď som len srandovala. Mám asi 5843137+16416371 nápadov. Len sa mi úplne že nechce písať teraz. Zase milión skúšok. Ale dúfam, že sa dokopem... už mám nápadov aj na druhú časť, teda práve na druhú časť, keďže táto má už dej vymyslený. Kopu nových postáv tam bude.
(Zatiaľ) anonymný zaklínač. Kráľovná démonov a jej dcéry (možno) a nejaké iné haluze. A samozrejme oficiálne jedlo zaklínačov, zemiakové placky s fazuľou, aj keď to nie je postava.
(Zatiaľ) anonymný zaklínač. Kráľovná démonov a jej dcéry (možno) a nejaké iné haluze. A samozrejme oficiálne jedlo zaklínačov, zemiakové placky s fazuľou, aj keď to nie je postava.
5
tak to je super, teším sa! Vidíš, ja by som aj mal čas, aj nápady, aj zbieram inšpirácie, aj veľa čítam ale aj tak som nejaký zablokovaný, hádam toto obdobie čoskoro prejde.
Napíš svoj komentár