Po krátkej chvíli nehlučne pristál na šikmej streche jedného z mestských hostincov. Mnohokrát počul, ako o ňom ľudia hovorili. Vraj bol najlepší široko-ďaleko, aj keď jemu tak nepripadal.
Niežeby vo svojom živote videl mnoho hostincov, no tento hneď na prvý pohľad vyzeral skôr ako kravín, než čokoľvek iné.
Pomaly začínal pochybovať, že by zaklínač bol, zo všetkých možných miest, práve tu.
Namrzene sa rozhliadol ponad ostatné strechy.
To, že sa vo chvíľkovom záchvate odvahy rozhodol súperovi postaviť, bola síce pekná vec, no vo svojom odhodlaní si zabudol premyslieť pár dôležitých detailov.
A keď ho nájdem, čo potom? Nemôžem ho napadnúť uprostred mesta. Ešte mu pribehnú na pomoc ľudia, tí sú v prevahe stále odvážni...
Na intímne zoznámenie sa s ostrým koncom vidiel nemal chuť.
Tak dobre, vzdychol si, potrebujem nový plán, Teda... aspoň nejaký plán...
Z myšlienok ho náhle vytrhol zvláštny pach. Všeobecne vedel z pachov vyčítať o protivníkovi veľa, no teraz mal pocit, že si z neho vlastné zmysly strieľajú.
Démon?!
Opatrne vykukol zo svojho úkrytu na streche.
Čo by tu robil iný... no do riti.
Priamo pod ním sa medzi ľuďmi skutočne prechádzal démon v podobne žrebca, akoby vystrihnutý z obrázkovej príručky pre lovcov.
Darienovi od údivu skoro padla sánka. Už párkrát počul, že existujú aj takí, ktorí ľudskú spoločnosť vyhľadávajú, no prečo, v mene všetkých bohov aj diablov, musel nejakého stretnúť práve teraz?! V doprovode jedného z najznámejších zaklínačov vôbec.
Zaklínač...
Pohľad mu padol na osobu, ktorá démona viedla. Tentokrát mu sánka padla naozaj.
Žena?!
Už od začiatku mu na protivníkovi, tom vychýrenom lovcovi, čosi nesedelo, no bol príliš zaujatý druhým démonom, než aby si všimol to očividné. Až teraz si uvedomil, prečo mu „zaklínačov“ pach pripadal zvláštny.
S tichým zavrčaním sa opäť stiahol späť na strechu, kde bol pred ich zrakmi v bezpečí.
Ženská! Skvelé! Úžasné!
Na perách sa mu roztiahol úškrn. Stále nedokázal uveriť aké má šťastie.
Toľkí zaklínači padli ešte skôr než ho stihli vôbec zbadať. A ak aj, silou sa mu nemohli vyrovnať. Čo už len zmôže obyčajná slabá žena?
Určite nedokáže ani zodvihnúť meč...
Znovu sa zasmial.
Takže všetka tá bolesť, ktorú si kvôli nej spôsobil bola úplne zbytočná. Dlaňou si podvedome prešiel po hrudi. No čo už, možno sa mu to zíde inokedy, keďže teraz má víťazstvo isté.
O nejaký čas sa kdesi pod ním sa ozvali tlmené zvuky, ktoré vydávala žena, chodiaca hore-dole po izbe. Nasledovalo zaškrípanie postele a ticho.
Démon sa v tichosti priplížil k okraju strechy, priamo nad zaklínačkino okno. Naklonil sa ponad okraj a zaňuchal, v snahe zistiť ešte o čosi viac. Až vtedy mu do nose plne udrel jej pach, tak odlišný od pachu obyčajných dedinčanov.
Zmes potu, mágie a ocele mu na chvíľu otupila všetky zmysly. Nikdy predtým nič podobné necítil, takú krehkosť a zároveň obrovskú silu, všetko zmiešané do jedného. Fascinovala ho. Zatúžil privoňať si k tej žene ešte raz, zblízka. Dotknúť sa osoby, ktorá vlastnila takúto úchvatnú vôňu.
Jeho vlastné myšlienky ho prekvapili. Nikdy predtým necítil nič podobné, vlastne to nebolo až tak dávno, čo bol na podobné veci príliš mladý. Pravdaže takéto pocity poznal, nie však z vlastnej skúsenosti. Väčšinou o nich čítal v knihách, ktoré kradol ľuďom a vtedy mu pripadali hlúpe. Nedokázal pochopiť, ako mohli ľudia dovoliť vlastnému telu aby ich takto ovládalo a teraz sa to isté dialo s ním.
Aj napriek absurdnosti celej situácie nechal svoju predstavivosť pracovať ďalej. Aspoň kým ho z myšlienok nevytrhlo buchnutie dverí kdesi pod ním.
Pomaly otvoril oči a opäť preliezol k okraju strechy. Okno bolo zavreté, tak ako predtým, no vedel, že žena v izbe nie je.
Počkal ešte chvíľu aby si bol istý, že izba je skutočne prázdna, no keď nezačul žiadne zvuky, osmelil sa.
Opatrne sa spustil k oknu a prestrčil pazúr cez škáru medzi okenicami. O malú chvíľu sa mu podarilo odsunúť háčik, ktorý ich držal pokope.
Miestnosť bola tmavá, vo vzduchu visel smrad nedávno zhasnutej sviečky, no ani ten nedokázal prekryť vôňu ženy, ktorá bola v izbe len nedávno.
Prstami prešiel po pokrčenej prikrývke na posteli.
Tu sedela...
Netrvalo dlho, kým sa spamätal. Nevedel koľko času mu zaklínačka nechala, ale aj tú trochu mienil dobre využiť, aj napriek tomu, že ním pri každom nádychu prebehla vlna zvláštneho vzrušenia. Stisol zuby a prinútil sa myslieť na to, prečo je tu. Nesmel zabúdať, že sú predsa len nepriateľmi.
Pomaly prešiel k stolu, na ktorom ležal otrhaný zvitok. Očami ho preletel.
Informácie o „beštii“... Výborne.
Podľa poznámok načmáraných na papieri nebolo pochýb, že ho zaklínačka už čítala, no to Dariena neznepokojovalo. Aj tak na ňom nebolo nič dôležité.
Pohľadom preletel zvyšok izby. Okrem plášťa, prehodeného cez operadlo stoličky a meča opretého o stenu v nej nebolo nič výnimočné.
Teraz mu už bolo jasné, že táto žena preňho predstavuje hrozbu. Ak nie pre svoju silu, tak preto, čo v ňom vyvoláva.
Ešte pred niekoľkými minútami si bol istý víťazstvom, to situácia sa za tak krátku chvíľu otočila o stoosemdesiat stupňov.
Rozhodol sa vrátiť späť do svojej jaskyne, aspoň kým si neusporiada myšlienky. Všetky jeho inštinkty kričali, aby sa tej prekliatej ženskej čím skôr zbavil, na druhej strane ale dúfal aj v čosi iné.
Hodnú chvíľu nehybne stál, zahĺbený do seba, keď sa na chodbe, priamo pred dverami ozvali náhlivé kroky. Niekto bežal.
Démon okamžite spozornel.
Je to ona...? Ako...?
Pohľad mu mimovoľne zaletel k oknu.
Okno!
Premkla ho hrôza, keď si uvedomil, že ho vo svojej nepozornosti nechal otvorené. Ustúpil o krok, myseľ mu začala napĺňať panika.
Dvere. Možno...
Prvé čo mu zišlo na um bolo zatarasiť dvere, aby sa zaklínačka nedostala dnu. Nebol to síce najgeniálnejší nápad, aký kedy dostal, no aj tak sa ním neplánoval nikomu chváliť. V tej chvíli, popri strachu z nepriateľa a zmiešaných pocitoch, ktoré ním zmietali, nebol schopný uvažovať.
Ruka mu vystrelila ku kľučke, no v momente keď sa dotkol začalo účinkovať zaklínadlo, ktoré naňho Cyan pri odchode uvalila.
Oceľová guľa, ktorú pevne zovrel v ruke sa v okamihu premenila na kus dočervena rozžeraveného kovu.
Démon zvrieskol od bolesti. Rukou trhol späť, v snahe zbaviť sa bolesti, no kov sa pôsobením kúzla prilepil na jeho dlaň. Tentokrát trhol celou svojou silou, čo kľučka nevydržala. Vyletela z dverí a letela cez celú miestnosť, spolu s prekvapeným démonom.
Dvere sa s treskom otvorili. Zaklínačka vyzerala ešte viac prekvapená, než on, aj keď si nemyslel, že by to bolo možné.
Krátku chvíľu na seba obaja tupo civeli...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
dá sa tomu dať všemožné pokračovanie, tak som zvedavý čo vymyslíš ... a opäť sa neviem dočkať, mám hrozne rád fantazy
Napíš svoj komentár
dobréééé to bolo