Poznáte pocit tzv. mydlovej bubliny? Či ako sa to hovorí. Ja tomu nadávam vákuum. Je to akoby som žila vo svojom "svete", chránená od všetkého mimo neho. Všetkého zlého aj dobrého. Kedysi som si ho uvedomovala...teraz už akosi nie. Kedysi som doň vedela pustiť pár ľudí...teraz už nie.
Teraz si sedí a počúvam. Sledujem ako sa od bublinky okolo odrážajú slová, dotyky, pohľady. Nič necítim, ani nepočujem.
Možno preto, lebo nikto v mojom okolí mi nedokáže dať to čo naozaj chcem. Som tak strašne náročná? Alebo len nikomu nestojím za snahu? HA! Toť otázka dňa! xD
Koniec výlevu, nebudme pesimisti. Nahoďme úsmev, tvárme sa, že je zas všetko v poriadku. Veď aj tak mi nik nepomôže, nik nepovie pravdu.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár