Čo treba urobiť aby vás to chytilo za srdce? Dávajú títo ľudia do toho svoje čisté pocity a pravdivé myšlienky? Alebo skôr používajú všetku kreativitu aby vás dostali z reality preč?
Musí to mať iskru. Musí to mať ten wau efekt. A zrazu to milujete a ani neviete prečo. Viete... akoby vám niekto ukradol niečo, bez čoho nemôžete žiť, nejakú časť z vás, a znova to nadobudnete až keď opäť otvoríte tú knihu, pozeráte ďalšiu epizódu alebo keď je volume na maximum a vám to stále nestačí. Je toto definícia umenia? Zaujíma ma... Aký je rozdiel medzi obyčajným textom, ktorý sa skladá z prázdnych slov a príbehom, ktorý vám nedá spávať? Ak neviete odpoveď, tak sa spýtam inak. Aký je rozdiel medzi pekným dievčaťom a dievčaťom, ktoré vám nedá spávať?
Filmy, knihy, hudba... Ak si myslíte, že tieto veci slúžia na to, aby ste si nimi vyplnili čas, keď sa nudíte alebo aby ste sa zabavili... NIE.
Vyvolávajú vo vás pocity. Pocity, bez ktorých by bol celý život o hovne. Ak niekto zomiera na papieri a vy nemáte pocit že zomierate s ním, máte v ruke nesprávnu knihu. Ak sa pohne lístie a vy sa nedoseriete od strachu, pozeráte nesprávny horor. Ak si počas tej melódie nevybavíte svoje spomienky alebo predstavy, počúvate nesprávnu pieseň.
A nakoniec, ak sa do toho dievčaťa nezamilujete, je jedno že je pekná, jednoducho vám DÁ spávať.
Umenie je proste prenášanie pocitov. A prenášať pocity je ťažšie ako sa zdá.
Úprimne, kto z vás bol šťastný a plný energie keď dopozeral napr. Requiem for a dream?
Ten beznádejný pocit, ktorého sa nemôžete zbaviť, lebo ho máte len kôli film... UMENIU
A cieľ tohto článku? Neviem, kým som ho dopísala, zabudla som, čo som ním vlastne chcela povedať. Možno to, aké je zvláštne, že imaginárne veci nám dokážu dať toľko pocitov. Neexistuje to, ale nám to dáva občas pocit, že existujeme my. Mnoho ľudí si ani neuvedomuje, ako veľmi ovplyvňujú ich život knihy, filmy, hudba... A to nie v zlom slova zmysle.
(Aby som nezabudla, raz mi tu niekto napísal, že som nenapísala nič nové. Rozmýšľala som nad tým a popravde, nesnažím sa napísať a ani prísť s novým prevratným článkom. Len dávam svoje myšlienky na papier. Kto ich chce čítať, môže, kto nie, nemusí o ne ani zavadiť. Svoje myšlienky nebudem meniť, lebo sa niekomu zdajú staré.)
Super si to napísala. Ešte v noci som to čítal - a že sa k tomu cez den vyjadrím. Je to presne tak, jednoduchá vec, ktorú si ale človek neuvedomí, kým mu to niekto iný nepovie. Už len to, že mi ten tvoj blog ostal v pamäti hovorí o tom, že je dobrý.
Málokedy niekoho pochválim - ale poviem to jednoducho, máš talent popísať bežné veci takým spôsobom, ktorý si iný neuvedomia na prvý pohlad. Bola by si dobrá sociálna vedkyna - sociologička, antropologička atd.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.