Prečo?
Cítim sa stratene. Neviem čo mám robiť. A nie len teoreticky.... Aj prakticky. Problém je, že ja zúfalo chcem niečo robiť. Ale to NIEČO, musí byť (asi) fakt NIEČO.
Možnosť č1. : mám ísť von hrabať, alebo robiť hriadky, alebo čokoľvek iné
ODPOVEĎ: ja nechcem ísť von
Prečo? Lebo pohrabem trávu a potom čo? (Potom bude pohrabaná, yes Siga)... Ten pocit beznádeje a stratenosti sa stratí? Viem prečo nechcem. Lebo to pre mňa nemá žiadny zmysel. Nebudem mať z toho radosť, nestratí sa hrča v hrdle, nestratí sa nič. A ja potrebujem aby sa stratilo všetko.
Možnosť č2: mám robiť to, čo ma baví, to, čo ma urobí šťastnou
Neviem čo to je. Myslím, že som to už skúšala nájsť. Chcela by som nájsť takú aktivitu, pri ktorej zabudnem na všetky tie pocity, ktoré ma dusia a ťahajú ku dnu. Zabudnúť na všetko okolo... Aspoň na chvíľu. Skúšala som hrať na klavíri, čítať knihu, ísť sa prejsť...
Pomaly, ale isto ma prestávajú baviť aj filmy- pri ktorých som nachvíľu zabudla, alebo hudba- ktorá, mi dokázala zmeniť náladu z minúty na minútu. Aj z tohto sa dá spraviť zvyk.
V každom prípade, môj najvačší problém bude, že som moc závislá od ľudí. Pocit šťastia mám vtedy, keď mám ísť s priateľom von alebo niekde na výlet. Keď mám ísť s kamarátkou na kávu. Keď mám ísť na nejakú párty. Ale úplne mi stačí, aj keď mám okolo seba aspoň jedného človeka s ktorým sa môžem porozprávať, zasmiať.
A tu nastáva jeden veľký kolotoč. Moja, až nezdravá rozčúlenosť a nespokojnosť, keď niekto zruší naplánované stretnutie alebo akciu. (Vlastne preto tu teraz nasrane sedím a píšem). Aj keď viem, že to zrušenie bolo odôvodnené, nedokážem si pomôcť a útočím na každého, z každej strany... (Yes, nazúrená Siga) Proste preto, lebo som sa (asi) až nezdravo tešila a teraz až nezdravo smútim.
Toto všetko pramení z toho, že nemám veľa kamarátov. Ani blízkych ani tých vzdialenejších. Takže keď sa mi FAKT občas niečo podarí naplánovať, spraví mi to neskutočnú radosť a teším sa na to celý týždeň. A keď sa aj to občas zruší...
Neviem ako by som to normálne nazvala, tak to nazvem sociálna zúfalosť. Myslím, že touto mojou sociálnou zúfalosťou občas dosť zaťažujem aj môjho priateľa či tých zopár kamarátok. Tým, že pravidelne sa mi stáva, že nemám ísť s kým von, som z toho nervózna... keď on má niekde ísť, vadí mi to, a zdá sa mi, ako keby na mňa úplne kašľal, nemyslel na mňa, a vôbec mu nevadilo, že som smutná „princezná“. Ako keby on mohol za to, že ja tu teraz sedím v izbe a rozmýšľam, čo so životom.
Znie ti to ako keby som bola úplne trápny zúfalec?
HEJ, aj mne to tak znie. A aj preto som si to chcela takýmto štýlom napísať. Aby som si uvedomila, že tí ľudia na mňa nekašlú. Keď si to prečítam od začiatku do konca, uvedomím si, že tí ľudia majú aj svoj život, ale keď môžu, idú von radi. Ale JA som tá, ktorá nemá svoj život. A ešte chvíľu mi potrvá zistiť, ako ho získať. Ako byť šťastná aj SAMA SO SEBOU.
Moje šťastie je závislé na iných ľuďoch. A iní ľudia mi ho zabíjajú, aj keď nechcene.
Teraz už chápem zmyslel citátu: „Nikdy nedovoľ, aby tvoje šťastie záviselo na iných.“
Nie preto, že tým ťa zničia ONI, ale preto, že tým zničíš SÁM SEBA. (v niektorých prípadoch diskutabilné).......
No a ak si sa dočítal/a až sem a vravíš si WTF, toto bolo o čom, tak je to v pohode.(Ani Siga nevie) Písala som to hlavne pre seba, lebo keď občas hodím ten môj zúfalý prúd myšlienok na papier, cítim sa, ako keby ku mne začalo prehovárať moje múdrejšie ja a jasnejšie vidím, čo treba napraviť, v skratke, ukľudním samú seba. A tu som to hodila preto, lebo som si pomyslela, že možno sa aspoň jeden človek v tom nájde a keď nie, možno aspoň niekoho niečím inšpirujem. A keď ani to nie, nevadíí, ctrc, ctrlv z wordu mi moc z môjho drahocenného času neubralo.
Denník
Komentuj
9 komentov k blogu
1
tomtoylc
7. 4.apríla 2018 18:16
dočítal a nehovorím si WTF ... nehovorím preto lebo tiež som mal také obdobie, také prázdne bez nalady, veľmi podobné ako ty ... len som nepísal narozdiel od teba
2
Pripomínaš mi mňa. A tiež si nehovorím WTF - asi je to tým, že som sa v tom našla. A to obdobie mám aj ja teraz. Práve teraz. A tiež som stratená a zúfalá. Alebo sa tak aspoň cítim.
Jediná činnosť pri ktorej zabudnem na krču v hrdle, je spánok. A aj ten nemám kvalitný. Nooo.. strasti a slasti 21. storočia.
A hlavu hore
Jediná činnosť pri ktorej zabudnem na krču v hrdle, je spánok. A aj ten nemám kvalitný. Nooo.. strasti a slasti 21. storočia.
A hlavu hore
3
Tak som rada, že nie som v tom sama, dobré reakcie vždy potešia, aj keď čím menej nás bude, tým lepšie
4
Myslím, že každý má občas také obdobie A keď si len prečítaš pár posledných blogov na birdzi, zistíš, že určite nie si sama... Rozľahla sa tu akási jarná depresia
5
@bekysblog ano, všimla som si to, asi to bude tá jarná depresia... ale keď len jarná, je to v pohode
6
Neviem prečo, ale ako keby som videl seba
Očakávania sú sviňa, a hlavne tie nenaplnené.
Tiež plánujem skoro všetko a spontánnosť je u mňa niekde veľmi, ale naozaj veľmi vzdialená a preto ak vypadne čo i len časť z plánu, tak sa z mojej komfortnej zóny stáva cesta plná hnevu, smútku a zúfalstva je to všetko v pohode a najviac je to, že si to uvedomuješ. Takto totiž môžeš ľahko pokrčiť, alebo roztrhať svojho papierového draka, ktorým nie je nič iné, ako strach. Pochopenie je s tebou a si na veľmi dobrej ceste
Očakávania sú sviňa, a hlavne tie nenaplnené.
Tiež plánujem skoro všetko a spontánnosť je u mňa niekde veľmi, ale naozaj veľmi vzdialená a preto ak vypadne čo i len časť z plánu, tak sa z mojej komfortnej zóny stáva cesta plná hnevu, smútku a zúfalstva je to všetko v pohode a najviac je to, že si to uvedomuješ. Takto totiž môžeš ľahko pokrčiť, alebo roztrhať svojho papierového draka, ktorým nie je nič iné, ako strach. Pochopenie je s tebou a si na veľmi dobrej ceste
7
Ja si nemyslím, že si nespravodlivo rozhorčená, keď sa voľačo zruší. V tomto si ako ja: niečo plánujeme, snažíme sa vytvoriť pekný program pre našich blízkych a keď zrazu vidíme, že im je to úplne u riti a len taxi to v poslednej chvíli zrušia a ani nerozmýšľajú nad tým koľko úsilia sme do toho vložili, ani im to neni ľúto... tak jasné, že to človeka frustruje a naserie.
Qôli tomuto som sa pár týždňov dozadu brutál pohádal s kolegyňou, vyslovene som jej povedal, že v mojich očiach je jebnutá no a odvtedy sa nebavíme Ale sry, oni nikdy nič nezorganizujú, furt to čakajú odo mňa a potom na to kašlú a ešte sa urážajú, keď im to dakto vyčíta? :/
Treba poznať svoju hodnotu a ohradiť sa, keď ti po nej niekto šliape. Nevyčítaj si to preto.
A odporúčam skúsiť krúžky. Ja som si ich dal hneď niekoľko a má to len výhody - neorganizuješ ich, NIKDY sa ti nezrušia, spoznáš pri nich kopec ľudí a máš teda aj ten sociálny kontakt, naučíš sa novú vec, takže ti stúpne sebavedomie, máš pocit, že dakam patríš atď atď, fakt to skús, bol som rovnaký ako ty a veľmi mi to pomohlo!
Qôli tomuto som sa pár týždňov dozadu brutál pohádal s kolegyňou, vyslovene som jej povedal, že v mojich očiach je jebnutá no a odvtedy sa nebavíme Ale sry, oni nikdy nič nezorganizujú, furt to čakajú odo mňa a potom na to kašlú a ešte sa urážajú, keď im to dakto vyčíta? :/
Treba poznať svoju hodnotu a ohradiť sa, keď ti po nej niekto šliape. Nevyčítaj si to preto.
A odporúčam skúsiť krúžky. Ja som si ich dal hneď niekoľko a má to len výhody - neorganizuješ ich, NIKDY sa ti nezrušia, spoznáš pri nich kopec ľudí a máš teda aj ten sociálny kontakt, naučíš sa novú vec, takže ti stúpne sebavedomie, máš pocit, že dakam patríš atď atď, fakt to skús, bol som rovnaký ako ty a veľmi mi to pomohlo!
8
@antifunebracka dík za radu, skúsim skúsiť to je to, že aj mne sa už veľa krát stalo, že som sa kôli tomu s niekým pohádala a úplne sme sa prestali stretávať, len niekedy sa nedá odhadnúť či to je dobre, pretože tomu človeku aj tak na tom nezáležalo, alebo to bola len zbytočná hádka ale určite súhlasím, že treba poznať svoju hodnotu
9
Za žiadnym kontaktom, čo sa preruší pre hádku, nesmúť Ak by na tebe tým ľuďom záležalo, taxa pre toto s tebou neodcudzia :/ Samozrejme to platí, len pokiaľ bola vina na ich strane - pokiaľ cítiš, že si hádku vyvolala ty, tiež sa musíš vedieť ospravedlniť
Napíš svoj komentár