Lebo však celé doobedie som rozmýšľala aký dar pre Teba k Vianociam.A že v nedeĽu uvidím Ťa.
Bola som na to "pripravená "pred dvomi rokmi.Keď si veľmi ochorel.Keď som každý piatok sadla a šla po robote do Martina a chvíľami v nemocnici si bol tu a potom v roku 52.Už si nikdy potom nebol ako predtým.Ale niečo Ti zostalo.
To,keď si už bol doma.Ťažko sa Ti chodilo a na tých chudých nohách si ledva stál.Ale vybral si z garáže auto a nasadil ma s babkou do auta.Veď obchod ,kam sme chodili celé moje detstvo je hneď vedľa.Nedal si si to vtedy vyhovoriť. Ty ideš do obchodu a basta.
A ja si budem navždy pamätať,ako si pri pokladni,z regála vybral Rumbu ,vložil si ju do košíka a žmurkol si na mňa. Ako si to robil dlhé roky predtým.
A potom,žĺtka s cukrom,keď som bola malá.A praženica. A zjedz dačo ,veď si dajaká chudá.Polhodina po obede a Tvoja otázka či už nie som hladná.
Pohádali sme sa za celý náš život len raz.Keď som otehotnela.Lebo si si to pre mňa inak predstavoval.Lepšie. Oci,to dieťa bolo a je to najlepšie,čo sa mi mohlo stať.
Včera ,keď som stiahla pol litra čistej vodky ma vzal za rukáv a povedal "no dobre mama a teraz sa zahráme hru osprchuj si svojho ožranka a ulož ho spať . Viem presne akoby si zvraštil čelo a povedal mu,že je strašný ťulpas.
A potom,keď som odchádzala ,postavil si sa zase a osobne mi urobil chleby na cestu do vlaku.Boli so šunkou ,aj keď som roky rokúce vege a Ty si to vedel .A ja som ich predsa len zjedla.
A dávno predtým ,keď som Ti sedávala na kolenách a Ty si mi do úmoru rozprával o Budulínkovi a líške.
A potom,keď si ma vzal prvýkrát do lesa.Mala som Tvoje pumpky a podkolienky a jedna z nich mi padala.Ale ja som sa neopovážila povedať. Lebo som sa bála,že by si ma už nevzal.A potom z posedu ,keď som prvá zbadala diviaka a Ty si mi nechcel veriť.
A mohla by som takto pokračovať na stovku blogov.
Ale znovu a znovu ma zmáha plač.
V ich skutočnosti si mi bol Dedom,v mojej Otcom.Najlepším,akého som mohla mať.
Zastavte hodiny,odpojte telefón,psovi dajte špikovú kosť,aby neštekal,umlčte klavír a s vírením bubnov vyneste rakvu. Vpustite trúchliacich. Nech lietadla vzlietnu a na nebo napíšu "je mŕtvy"
Holubom uviažte na biely krk mašle a dopravným strážnikom nasadte čierne rukavice.
Bol mojim severom,mojim juhom,východom a západom.Dňom prace i odpočinku.
Mojim poludním i polnocou.Mojim tichom,piesňou a slovom.Myslel som,že láska trvá večne.Mýlil som sa,hviezdy už nik nechce.Zhasnite ich po jednej! VYPNITE MESIAC,VYLEJTE OCEÁN,VYRÚBTE LESY.
NIČ NEMÁ ZMYSEL , KEĎ TY TU NIE SI.
a ja neviem čo mám robiť bez Teba.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
Totálne si ma dojala a tlačia sa mi slzy do očí. Je mi to úprimne ľúto
4
5
@silanova Ja ti hviezdu na tento článok nedám... nemožem lebo sa mi nepáči... nepáči sa mi jeho obsah lebo úprimné nenávidím to, čo ťa postrehlo... ak existuje bytosť čo za tieto veci može, vynadal by som jej... ale to by nezmenilo nič... a tieto chvíle, dlhé chvíle čo teraz budú nasledovať nebudú jednoduché... ale ty ich zvládneš... nedám ti hviezdu do hodnotenia lebo racionálnejšie ju bude posielať hviezdy na čiernu oblohu aby nebola až tak čierna... vieš sa falošne usmiať?? dám ti chvíľu na odpoved, ktorú si si už určite povedala... a verím, že odpoved bola "áno", tak to skús... aspoň na chvíľu... a zapametaj si tú chvíľu... zapametaj si ju pre tie druhé chvíle ktoré ťa teraz budú prenasledovať aby si sa na tú jednu dokázala spomenúť... aby si ňu časom nezabudla... sunshine...
Napíš svoj komentár
tazko mi je nieco ti napisat, ale velmi, velmi chcem. vniest ti tu trosku svetla a stipku optimizmu. neviem ako. a to som si vzdy myslela, ze slova su na mojej strane.
tak ti venujem aspon povzbudivy usmev plny ucasti.
si SILA(nova), tak ju v sebe vyhrab. a nepusti.