lež nie už v náručí ... do zeme vrátiť telo Tvoje a pokoj Tvojej duši priať.Ak existuje nejaké nebo,Ty tam už si.....

..................................................................................................................................

Plač už od šiestej.Potom sa ukludním .Cesta.Zabočiť do dediny ,kde si žil a kde si všetko tak veľmi miloval. Obchod na jej začiatku,ale nestojíš tam,aby si mi kúpil Rumbu.A potom Váš dom.Na dvore stojí Tvoje auto a vo verande visí Tvoja bunda.Na dlážke ležia Tvoje papuče.Znovu sa obzerám či sa predsa len niekde nezjavíš. Objať ženu po ktorej mám meno a márne nájsť tie správne slová.Ženu,ktorú si miloval 60 rokov.Je úplne stratená a mňa bolí pri srdci. Potom Tvoja druhá dcéra.


A potom pať žien v kuchyni "ale nemali sme to najprv podusiť ?ja neviem, to len Otec tú omáčku vedel robiť. Ale ja myslím,že Dedo to najprv dusil."Sme stratení bez Teba a všetci dobre vieme,že to nie je o omáčke,ale je to tak vystihujúci moment.

A potom v obývačke na stole ležia vianočné oblátky. Kúpil si ich pre nás.Babka sa na mňa pozrie a podáva mi do ruky igelitku. " to bola jeho ,vždy mi vravel ,kde mám svoju tašku,tú mi nachystaj " Najkrajší vianočný dar,Tvoja igelitka.


Babka rozpráva ako si sa tešil na Vianoce ,ako si ešte v to ráno špekuloval,aké ryby by si si dal. A potom Ťa napadlo,že celá Tvoja rodina potrebuje ešte klobásy.Tak si sa vybral k svojmu synovi ,o pár domov nižšie. A tam Ťa zastihol infarkt.
To si bol celý Ty Oci, do poslednej chvíle na nohách ,s myšlienkami na nás všetkých.

....................................................................................................................................

V ruke držím veniec a vchádzam do obradnej siene. Na veľkom plátne Tvoja fotografia. A pod ňou leží truhla. Rozplačem sa a pán,ktorý Ťa osobne bol previezť z Martinskej patológie na Bystričku ," lebo čo by tam on robil v tom Martine? Veď on bol náš" sa mi prihovára. " Vy ste Ida ? truhla je už zatvorená,ale ak ho chcete ešte vidieť ,otvorím ju "
Chcem,ale mám strach,že keď Ťa uvidím,už ma od Teba nik neodtiahne a tak len pokývam hlavou a vychádzam von.


Za mňou sedí pán
"šéf mi bol Lacko. Celé roky."
"to ste mali šťatsie,ach taký dobrý človek to bol,taký skvelý chlap ,taký ľudský "


Celý pohreb plačem a miestami nevnímam. Prichádzajú poľovníci,lesníci,ľudia ,ktorí s Tebou pracovali,Tvoji priatelia. Z Moravy, ČIech, zo Slovenska. A každý hovorí o Tvojej veľkosti.Veľkosti Človeka,ktorý miloval hory, les a svoju rodinu. Ktorý by sa bol rozdal. A ja viem, viem,že to nie sú len prázdne slová, ani naučené frázy, lebo tí, čo sme mali to obrovské Šťastie ,že sme Ťa mohli poznať, vedeli sme,že každé slovo o Tebe je pravda. Lebo Ty si to nebo žil už na zemi Otci.
Až na záver,keď jedna pani číta básničku, práve takú,aké si nikdy nemal rád, zrazu si Ťa predstavujem,ako sedíš vedľa mňa ,žmurkneš na mňa a povieš " no jo tá pekne kecá " a ja sa na moment usmejem do šálu. Na záver obradu salva z pušiek, z hory,ktorú si miloval. To by sa Ti páčilo.

A potom kar,kde sa prvý krát rozplače Tvoja žena. " veď aj v tej truhle,taký bol krásny, a už do mojej smrti nikdy nebudem mať Vianoce.."
......................................................................................................................

na ceste domov stojíme hodinu v kolóne áut kvôli havárii.Ako keby chcel niekto znovu a znovu pripomenúť


"Deň každý vzal som vďačne,ktorý mi život dal...
Na svete nie sme večne , život je veľký Dar "


Tak sme Ťa pochovali, lež nie už v náručí, pamätáš Oci,keď som skrývala ako malá chleby na desiatu na povale a Ty si ich potom našiel. Ani len vtedy si sa na mňa nehneval. Len si mi vysvetlil,akú hodnotu má jedlo.Tak ako si mi vysvetlil,akú hodnotu má les,hora.Zvieratá. Akú hodnotu má to stať sa a zostať Človekom. Lebo to je to najdôležitejšie a narodením to neprichádza. A nekončí sa ani smrťou. Preto i Ty žiješ navždy v našich srdciach ,dušiach,v tisícke príbehov ,ktoré nám bolo dovolené s Tebou prežiť.


Keď si choval kuriatka,mala som asi osem rokov,a jendo z nich malo chorú nôžku.Nikdy sa nedostalo k jedlu včas.Tak si ho vzal do škatuľe domov a ja som ho kŕmila .Nakoniec umrelo a ja som hrozne plakala. Objal si ma vtedy silno


vieš Oci, Dedko,Priateľ, tak veľmi by som to objatie potrebovala teraz.


a každú nedeľu vážna hudba.Aj tú si miloval.V deň,keď som Ti kúpila veniec..počula som prvý krát tú to pieseň.Nie je to vážna hudba ,ale viem,že ten klavír by sa Ti páčil,to niečo čo je v nej,,vedeli by sme obaja ,tak si ju prosím v tom nebi pusti a nikdy nás neopúšťaj.


Screenshot


PS : a ešte túto ..
Screenshot


My face above the water
My feet can't touch the ground, touch the ground,
And it feels like I can see the sands on the horizon
Everytime you are not around
I'm slowly drifting away, drifting away
Waves after waves
Waves after waves
I'm slowly drifting, drifting away
And it feels like I'm drowning


a Oci,mala som pod svetrom rebelské tričko.To by sa Ti páčilo,vždy si ma učil bojovať.

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
greenbunny  16. 12. 2014 17:10
to ako si to napísala... je to krásne a tak veľmi smutné aj pre ľudí čo Deda nepoznali. ale čas srdce upokojí a spomienky nikdy nevyblednú. prajem veľa sily Sila!!
 fotka
silanova  21. 12. 2014 16:33
@greenbunny Dakujem Ti ♡,jeho musel milovat kazdy .. snazim sa ..
 fotka
blackpirate  21. 12. 2014 19:15
@silanova ani na moment som nezapochyboval o tom, že je správny človek... ako si spomenula, ľudia nezomierajú a smrť nie pre nich nie je koniec... preto ten prítomný čas... a mňa mrzí že som ho nemal šancu spoznať... ked to mrzí niekoho, kto ho nepoznal, neviem si predstaviť čo musíš prežívať ty... ale ži pre neho... ži pre seba a rodinu... pre súčasnú aj budúcu... ty ži a neprestávaj... zostaň človekom
 fotka
antifunebracka  21. 12. 2014 21:23
ja by som nedokazal ist na pohreb rodicom uprimnu sustrast

 fotka
anneau  21. 12. 2014 21:35
az sa mi slzy tlacia do oci
 fotka
silanova  23. 12. 2014 19:56
@blackpirate niekedy neviem čo povedať,to keď ma niekto dojme tak teraz a aj pri druhom komente pod druhým blogom od Teba .) takže
 fotka
silanova  23. 12. 2014 20:01
@antifunebracka .keďže on umrel tak náhle,pre mňa to bola "jeidná šanca rozlúčiť sa"zvažovala som či ísť či nie,ale nakoniec som rada,že som sa rozhodla pre áno. aj keď som ten pohreb celý prerevala.Vieš,ja keby som nešla asi by som stáoe doteraz hypnotizovala mobil a čakala,že zavolá.. a ďakujem Ti
 fotka
blackpirate  23. 12. 2014 20:03
@silanova Skús sa trošku usmiať... aj keby na to máš vynaložiť množstvo síl... skús to.. aj ten najkratší polúsmev je výhra... a ja nepochybujem o tom, že ten úsmev máš krásny.. tak to aspoň skús
 fotka
silanova  23. 12. 2014 20:05
Napíš svoj komentár