Ty chudneš a ja priberám.Lebo zo stresu vždy.Ale na moje priberanie kašlať.
Fotím Tvoje správy ,tak aby si o tom nevedela a súdi ich lekár.Traja.
A ja sedím v polnočnej tme na schodoch ,opäť cigareta.A telefonát.
"neni to dobre ,vieš ono .........."
a ja sa rozpadávam a na malý moment sa mi zdá,že nemôžem dýchať.
A potom vitajte vo svete chemoterapia. Kým čakáš ,posielaš ma do obchodu a ja sa vydávam.Na tajnáša za Tvojim lekárom.Taký fajn chlap,Najprv mi medicínsky vysvetľuje,prečo Ťa nemôžu operovať.A ja omáľam na jazyku tú hlavnú otázku.
"aha,no viete pri tomto type nádoru ,tam nie je dobrá prognóza." Keď to konečne zo seba dostanem a opýtam sa,či to nie je tak,že Ťa už nemožno operovať,díva sa mi do očí a len na zdanlivo nepatrný okamih uhne.
A potom ma pustia za Tebou na chemo,lebo nik iný tam už nie je.Smejeme sa.
A o chvíľu na to,prestávaš dýchať.Zase začneš.Ale ten moment celej tej rýchlej situácie ma vydesí tak,že sa doteraz spamätávam.Vezieme Ťa do nemocky a lekárka rozmýšľa nad embóliou alebo infarktom.Trvá to dlho.Až kým Ťa po tme veziem domov so záverom alergická reakcia.
Na toto Vás nikde nepripravia.Rovnako,ako si každá druha baba,žena,slečna,myslí,že jej sa to nikdy nestane .Že netreba chodiť na prehliadky,lebo mne sa to nemôže stať.
Rovnako,ako si kopec ľudí myslí,že na všetko je čas.Byť s tým,s kým chcete,žiť,milovať.
A ešte toľko som chcela,že platí to.
To,čo som pochopila,keď som poslala v noci toho telefonátu niekam smsku.Niekam ,kde osoba na druhej strane ma údajne miluje a milovala. Odpoveď na seba nechala dlho čakať.
"je mi to ľúto,objímam Ťa"
a ja som sa dívala ,či šibe mne,mobilu alebo ..Nič viac ani chceš volať Silka ?Ako Ti mám pomôcť?Chceš hovoriť ?čokoľvek.
O pár hodín mi nedá ,tak Ti písem,či si ok ,keď si sa ozval až teraz.Lebo ja Ťa takto chovajúceho nepoznám./a žiaľ ani nechcem poznať/
"hej som,len som veľa spal" no,ok. Za tým už príde veta,ako sa cítim ja.Ale neodpovedám.A nemyslím,že ešte niekedy budem. "a možno dospieť im nedovolí vlastná vôľa" no asi tak.Alebo si len hrozný egoista.Alebo som ja.Alebo len Ťa to tak mení,o čo si si vybral.
Keď som Ťa naposledy videla,povedal si "len sa bojím,že pre Teba už bude prineskoro Silka "
vieš,možno,možno už je aj teraz.Lebo srdce sa nedá lámať donekonečna.
A čo je omnoho smutnejšie,ja v Teba strácam po tejto komunikáciu vieru a rešpekt ako v človeka.
Platí to.
Že všetky hraničné životné situácie ukážu jasnú tvár.Ľudí okolo Vás.
"ale čo čakáš od chlapa ?
vieš ,pamätám si ako som raz McVysnenému písala,že mi je na figu,že sa strácam.Že toto už prebije len veterník. Pamätám si,že bol sneh a zima.A McVysnený si sadol na bajk a odtrepal sa do najlepšej cukrošky v meste a do polhodiny bol u mňa."
Ty si vždy tvrdil,že ma miluješ a on že ma nikdy nemiloval.Niekde bola/je zjavne chyba.
Žite.nie potom,nie zajtra. tu ,dnes a teraz. A nemyslite si,že sa vás netýka.. A žite tak,aby sa z vašich slov o láske nestali len prázdne bezobsažné slová.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nevana
10. 12.decembra 2014 00:24
Amen ...
Napíš svoj komentár