O mužoch.O tých ktorých som stretla ,o tých čo zanechali stopu,ktorú už nik nevymaže.
O tom kde bola chyba vo mne. Možno bol problém v tom,že som nikdy naozaj nevedela čo od muža chcem.Alebo som si to príliš vysnívala,to ako má vyzerať láska a hej chcela som toho hrdinu z romantických knižiek .Tajomný divý Heathcliff, ktorý ma bude milovať a chrániť a aj ja jeho a bude to len jediný za celý život a nakoniec spolu zostarneme a umrieme.
Potom sa to stretlo s realitou a boli to väčšinou velmi bolestivé stretnutia.
Lebo bola som dlho ten typ,čo sa zaľúbi a koniec,nevidím,nepočujem. To nevadí,že sa chováš zle,že sa k sebe nehodíme,atď..ale ľúbim ťa.
Ale odkedy som sa zaľúbila do seba samej,niečo sa deje.Spoznávam samu seba a postupne začínam spoznávať aj muža,ktorého by som si možno raz priala stretnúť. A niekde "tam" viem ,že už ten obraz ,ktorý si nakreslím,nepodleziem.
raz s jedným mužom
priala by som si aby sme sa milovali
vášnivo ,v tých chvíľach,keď sa zotmie ,
/už som mala vzťah bez chémie a nie ,naozaj to nejde/
aby sme sa ráno smiali pri rannej káve a on povie "silka,nemala by si fajčiť" a ja odpoviem to svoje,že už určite prestanem.
prajem si muža,čo sa odo mňa v noci neodtiahne,lebo chrápem a lebo sa mu na míle ďaleko odo mňa spí pohodlnejšie. Pretože ja potrebujem objatie a strapy vlasatiť..
muža ,čo namiesto sledovania futbalu v krčme ,pôjde hľadať som ňou les.
ktorého jediná kniha nebola Smelý zajko v Afrike.(nič proti tým čo nečítajú,ale ja to potrebujem/ a hudba a filmy..bez hudby nežijem..
muža,ktorý si ma nebude mýliť so svojou matkou, sestrou či spotrebičom v domácnosti
raz s jedným mužom
tým posledným ,ktorý bude rozumieť významu "I don't want forever. I want now. Now! Now! Now! I want loads of 'nows' and I want them til I turn old and grey."
budú aj hádky,ale nikdy si nebudeme nešťatsne nadávať
a bude vedieť,kedy ma má nechať odísť preč,
lebo ja aj keď som niekedy ako dvojmesačné šteňa,niekedy bytostne nutne potrebujem zostať sama so sebou.
a keď odíde prvotné zaľúbenie,teda nikam to neodíde ,ale transformuje sa na niečo hlboké.
raz s jedným mužom ..snívam o Domove,lebo Domov sú ruky na ktorých smieš plakať ..
prajem si nežné milovanie a živočíšny sex. To aby sme si vážili jeden druhého a vždy vedeli čo v sebe máme .Za každých okolností,nielen keď slnko bude svietiť najvyššie.
niekoho ,kto bude vedieť,že na tomto všetkom treba naozaj robiť každý deň
niekoho,kto bude milovať moje dieťa a akceptovať ho v plnej miere
Ale áno toto stále znie ako románový chlapec,ale už viem aj o realite. O tom ,že to nie je ľahké,o tom,že len Láska nestačí .O veciach, ktoré už v mene lásky nikomu tolerovať nebudem.Ani sama sebe.
Možno sa nikdy nedočkám,možno naozaj neexistuješ,ale už to nikdy nepodleziem./tak mi Boh pomáhaj.)/
.....................................................................................................................
Rozmýšľala som nad tým cestou tam vo vlaku..a potom zrazu stretla jednu zo "svojich stôp" tú krémešovú ..a bolo to napodiv milé. Je zvláštne keď sa na vás zrazu usmieva niekto,o kom by ste skôr čakali,že vás buď obíde,alebo vám jednu struhne /teda nie doslovne ofc/
Keď sa naňho dívate a v mysli sa vám pretáča celý príbeh a možno by ste ho objali,alebo skočili na pivo,ale to nejde ..zmenili sme sa ...len tie silanovské stopy v snehu duše zostali ničím neprikryté a občas im býva zima po Tvojej Človečine.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
5
no neviem, zatial sa len chvastam aky som super.. nasiel som sa totiz na oboch stranach, aj na tej fiktivnej a aj na autorovej.
6
@mygate ale ved ze si Ty super ja už nejaký rôčik viem keď neblbneš autor je rád,že teda žije jeho predloha/predstava ! :-S
Napíš svoj komentár
a tento blog sa mi paci! ked budem pripravena citit, tak to bude nejako v tomto zmysle...tie latky, ktore "v mene lasky" nepodlezieme.
pis castejsie draha, potrebujem tvoje riadky.