Volám sa Gemma Turnerová a mám 19. Nebudem tu opisovať svoju minulosť, jednoducho ju opíšem jedným slovom: PRÍŠERNÁ!
Žijem úplne sama v dome po starej mame v Southhamptone.
Vždy keď sa potrebujem vyrozprávať, vyplakať. Idem na cintorín za rodičmi. Je pre mňa bolestivé hovoriť ako umreli....
V jeden deň som zase sedela na kameni pri maminom a otcovom hrobe.
"Strašne mi chýbate! Ani si neviete predstaviť ako. Niekedy mám nutkanie ísť za vami,"povedala som. Zafúkal vietor a na nohy mi spadol kus papiera. Bolo na ňom napísané: CHÝBAŠ MI
Pozrela som sa na papier a vyhŕkla mi slza. Tá dopadla na ten kus papiera.
Papier som poskladala a dala som si ho do vrecka. Postavila som sa a pohladila som náhrobok.
"Tak, mami, oci ja už musím ísť. Zajtra prídem, sľubujem! Zbohom, ľúbim vás,"povedala som a odišla som.
****
Ďalší deň v práci bol otrasný. Šéf mi dal výpoveď lebo som mu odporovala a s ničím som nesúhlasila. Proste, odkedy som na tomto svete sama mám depku.
Prišla som domov a s plačom som sa zvalila na gauč. Na stolíku ktorý môj starký vyrezal bol položený ten papierik. Postavila som sa a zobrala som ho do ruky. Zase ma chytilo nutkanie zabiť sa a ísť za svojou rodinou. Pozrela som sa na papier. Dala som si ho do vrecka a išla som na cintorín.
Znova som si sadla na ten kameň a rozprávala som sa tam s rodičmi.
Z vrecka som vybrala papier. Položila som ho na náhrobok a kľakla som si. Pobozkala som náhrobok a z vrecka som si vybrala vreckový nožík. Otvorila som a vystrela som zápästie.
Z očí mi vyhŕkli slzy a povedala som:
"Mami, oci, ja to tu už nevydržím. Idem za vami."
Jemne som si z nožíkom prešla po zápästí a potom som si silne zarezala do žíl. Vedela som že to nestačí, tak som si potom rezla do tepny na krku. Bolelo to ale vedela som že idem na lepšie miesto. Na miesto kde budem šťastná...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár