"A vieš čo? Už ťa nechcem ani vidieť!" Zase sa mama s otcom hádali.
Ich hádky začínajú byť na dennom poriadku.
Potom som začula už iba tresknutie dverí.
"Kristína, poď sem!" zvrieskla mama.
Rýchlo som sa postavila a utekala som dole. Lebo keď má mama zlú náladu tak nemá problém niekoho dobiť na smrť. Preto ju vtedy počúvam. Zišla som dole schodmi a vošla som do kuchyne.
"Áno mami?" spýtala som sa.
"Mám pre teba zlú správu. Ja a tvoj otec sa rozvádzame."
*Konečne*,pomyslela som si, *ale chcem žiť sa otcom.*
S otcom mi je lepšie a bezpečnejšie. Pri ňom sa necítim v nebezpečenstve.
"A kto podá ten návrh?"spýtala som sa a cúvla som.
"Ja," povedala mama trošku kľudnejšie.
Neznášam svoj život, niekedy mám pocit že som na tomto svete nepotrebná. Teraz budem ako tí čo sa cítia ako vec ktorú si rodičia vymieňajú.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár