Neviem či je to prirodzené pre každého človeka alebo či iba ja som taká mimo no kedykoľvek si uvedomím svoju chybu, rozhodnem sa ju napraviť. Lenže samozrejme čo sa stane? Urobím ešte väčšiu. A tak to pokračuje donekonečna. Prestalo ma baviť hľadať odpovede, klásť si otázky. Pretože ak odpoveď nájdem, otázku si mnohokrát klásť neprestanem. A ak odpoveď nemám nikdy nájsť je zbytočné položiť otázku.
A som hladná. Ja viem že to s témou vôbec nesúvisí ale verím že ten jeden, dvaja náhodní čitatelia mi to prepáčia.
Nedávno som čítala knihu, ktorá ma nesmierne zaujala. Bola o živote. O tom, že život každého človeka na Zemi je veľakrát omnoho zaujímavejší ako všetky nápady spisovateľov. Neviem prečo o tej knihe vlastne píšem. Zaujala ma myšlienka toho, že po väčšine z nás tu toho veľa nezostane. Možno pár vyvolených mien zostane napísaných v encyklopédiách no na väčšinu z nás sa po čase zabudne. To mi pripomína myšlienku že by som nechcela mať dejepis o nejakých ďalších 2000 rokov neskôr. A pointa tohoto blogu je v tom že vlastne nie je.
No nakoniec pridám ešte jednu myšlienku z tejto knihy. Bola o pravde. Na čo nám je vlastne pravda? Nikto nechce počuť krutú pravdu keď je na tom zle. Väčšina z nás chce počuť práve tie utešujúce slová, ktoré sú zväčša klamstvo. Zhruba takto nejako sa hovorilo v tejto knihe o pravde. Pre mňa je to úplne iný pohľad na pravdu a inšpirácia na premýšľanie.
A áno ja viem že tento blog nedáva žiaden zmysel.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
georg21
11. 9.sept. 2012 23:34
bez chýb to nejde a niekedy ani so zmyslom tiež tak píšem a čo.
Napíš svoj komentár