Dnes mi napadlo že som už dlho nestála na korčuliach.Pomyslela som si že som to určite nezabudla .
Na veľké prekvapenie mi boli dobré, a tak som sa nadšená rozhodla cez tú najväčšiu horúčavu previezť na korčuliach.
Po menších počiatočných problémoch mi to už celkom išlo a začala som byť istejšia. Pre istotu som ale korčuľovala len po rovine lebo som si nebola istá či by som zvládla brzdenie.Samozrejme že naše cesty ma nenechali na pokoji a svojimi hrboľami sa ma snažili zhodiť. Rýchlo som zmenila názor aj trasu a radšej som sa premiestnila na pomerne rovnejšiu cestu.
Jazdila som si a dokonca som sa rozhodla že skúsim či zvládnem brzdy keď v tom som zletela dole. Zrazu som stratila rovnováhu a prehodilo ma dozadu. Au ! Do ruky sa mi zadreli kamienky, ale aspoň som zadržala pád. Aby toho nebolo dosť z okna na mňa nejaký chlap kričí : "Nevadí !!!! " S bolesťou som sa zdvihla a rozhodla som sa domov vrátiť predsa len tou rovnejšou cestou. Ignorovala som otázky stareniek, či jazdím na korčuliach ( ako keby boli slepé ) a s bolesťou som sa pomaly viezla domov.
Pred domom som sa vykašľala na pokus o držanie rovnováhy. Sadla som si a vyzula si korčule a bosá som odkráčala domov. Myslím že som si spomenula prečo nerada športujem.....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár