Bolo takmer nemožné nájsť si čas a zbaviť sa pochybností o jej funkčnosti. No všetko musí raz prísť a tak sme našu milú, zaprášenú, červenú babettu vybrali z preplnenej šopy. Zobrala som si handričku, vedro a nejaké tie čistiace prostriedky a pustila som sa do práce. Vyčistila som všetky záhyby len len, že som nevydrhla aj nádrž na benzín.
Znovu sme ju dva týždne nechali stáť na dvore. Neviem, asi sme čakali, že sa naštartuje sama. Ona však neochvejne stála a čakala. Trpezlivo bojovala s našou neochotou uviesť ju do života.
Až raz ráno, ešte som bola v ríši snov keď som začula zvuk motora. Najprv len slabé chrapčanie... Neskôr celkom zaniklo, potom ďalší pokus. Áno, to znie lepšie, no znovu zhasla. Omamne s úsmevom na tvári som ležala a vyčkávala kedy babetta znovu prehovorí. Prevravela! Tento krát riadne zavrčala a benzín v podobe elixíru života uviedol červenú motorku do pohybu.
Ocino mi s najväčšou trpezlivosťou vysvetľoval ako sa mám k nej správať. A ja som s ňou naozaj narábala veľmi opatrne no ona si nedala povedať. Chýbalo pár centimetrov od mojej prvej búračky. To modré auto nám nechcelo ublížiť, pokojne stálo na svojom mieste a babetta sa naň rútila. Podarilo sa mi včas zabočiť. Zatáčky mi vždy robia obrovský problém, ale túto som zvládla a úspešne som zabrzdila. Ocino mi znova veľmi trpezlivo vysvetlil, že plyn sa dá aj stiahnuť a poprípade mi fungujú brzdy a hlavne: „Neleť ako blázon!“ Povedal. „...By sme sa nedoplatili.“
Vyslal ma na prieskum k babke. Šla som po nesprávnej strane cesty, to bola hneď prvá chyba, ktorú som urobila a práve za túto chybu sa mi babetta zrejme chcela pomstiť. Tesne pred cieľom mojej bláznivej jazdy mi odmietla poslušnosť a celkom zhasla.
Babka bola zvedavá na moje šoférske schopnosti, nedalo jej nepozrieť sa na mňa. Dotlačila som babettu až k bráne a potom som sa pokúšala znova naštartovať. Raz, dva krát, tri... Motor zavrčal a babka sa prežehnala. „Pán Boh s tebou dieťa moje.“ Povedala.
Myslím, že pri mne naozaj stál pretože tesne pred domom mi znova začal haprovať motor a zvyšok cesty som musela babettu tlačiť pred sebou. Zrejme chcel zabrániť ďalšej katastrofe.
Tak či onak, už sa mi ju nepodarilo naštartovať. Znova stojí na dvore a čaká kedy sa opäť pokúsim oživiť jej staré skrutky.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
cody66
23. 6.júna 2011 18:50
tak to aby sme sa do nej niekedy pustili aby si zase mohla lietať ako "blázon"....
2
Vtedy dávno to bola pre mna rychlost.... sak to som ani vodicak nemala ale cssst
3
,,To modré auto nám nechcelo ublížiť, pokojne stálo na svojom mieste" skvelé
Napíš svoj komentár