Čakám na zastávke už po stý krát. Pozriem na hodinky a unudene si povzdychnem. „Zase mešká!“ Nahnevane sa pozriem smerom, ktorým prichádza autobus a keď ho spoza zákruty nevidím ako sa slimačím tempom rúti ku mne, upriamim sa na prichádzajúcu študentku, či skôr na dym, ktorý ju zahaľuje. Zastane dostatočne blízko, pri nás, skupinke nefajčiarov a decentne si priloží cigaretu k perám a jemne potiahne. Dym sa vyderie z pomedzi popukaných pier a keď sa jemne usmeje, vykuknú jej zažltnuté zuby. Nervózne sa prešla okolo mňa a ovalila ma jemným parfémom s výťažkom z nikotínu. Na pery sa mi tisnú nahnevané slová, ktoré by jej povedali čosi o zákaze fajčenia na verejných priestranstvách, či základných prejavoch slušnosti, no skôr než stihnem čokoľvek povedať začnem sa dusiť dymom. Samozrejme, je to jej vec, že si ničí zdravie, ale, že ho ničí aj mne na to jej egoistické zmýšľanie nestačí. Spomenula som si na krátku báseň, už neviem odkiaľ ju mám, ale na tieto rýmovačky som mala vždy pamäť.

Nerob hlúposti
Cigarety sú sprostosti
K životu ich nepotrebuješ
Prosím váž si, že žiješ

Dbaj na svoje biele zuby
Na vôňu bez dymu
Ľudia robia chyby,
Ale pozri sa na dušu!

Tá tvoja nechce
Odmieta tvoj postoj
Počujem ju ako repce
Zastav sa na chvíľu, stoj!

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
midnight  20. 6. 2011 17:16
...tiež si nevedela na "nechce" nájsť lepší rým ako "repce"? ja v jednej básni tiež

ale tebe sa sem aspoň do kontextu a všeobecného štýlu hodí
Napíš svoj komentár