na rukach som si všimla zname modriny po inekciach...
pomali som si sadla a lepšie sa porozhliadla bola tu len postel neonka ktora blikala a sklenena stena z dverami nič viac. Prešla som k sklenenej stene nebola uplne priehladna.. zbadala som svoj odraz a hroznu modrinu na krku z hrozou som si presla rukou po krku priblizne v strede som nahmatala chrastu..Inekcia..
Posledné týždne do mna pichali tolko ihiel ze sa mi nestihali rany hojit bola som sama modrina bledšia ako normalne, ledva som chodila a to som kedysi zavodne behavala.
Prižmurilla som oči a snažila sa vidiet za sklenenu stenu.,, marne..
„halloooo je tam niektoo ?halloo“ nič sa neozvalo zatrieskala som na sklo „haloooo.Počujete ma je tam niekto.“ Zrazu sa otvorili dvere. Zdrapli ma 2 gorili v bielom.
„kam ideme?
Nič
Haloo. neviete hovorit?“
gorili mlčali len ma tahali ako daky kus nabytku. Bola to splet uličiek občas kovove dvere, v jednej uličke som zahliadla skledenu stenu z postelou presne taku v akej som sa rano zobudila. Zrazu sme zastali pred čiernymi dvojkridlovymi dverami. Citila som ako otial ide chlad. jeden znich prilozil akysi čip na dvere a tie zracu cvakli a pootvorili sa nebolo tam nič iba tma nevidela som ani podlahu. Druhy ma pevne chytil a vtlačil dnu. zabuchli za mnou dvere.Zurivo som v tme mykala klučkou nepomohlo. naozaj tu bolo chladnejšie začala som sa chviet od zimy, nohy mi omrzali nemala som ani papuče len tenku nočnu košelu.
Chlad ma uplne opantal snažila som sa nepanikarit roztiahla som ruky pred seba a pomali som kračala do predu. po par metrov som na niečo narazila a spadla. zrazu sa rozvietilo svetlo. ležala som na chodbe samozrejme sklenej ako keby architekt tejto budovy nepoznal iny material. chodba bola nekonečna neboli tu žiadne odbocky len chodba , nekonečne dlha.. pokusila som sa vstat prišerne ma bolel členok nevyzeral dobre, nakoniec som stala jednou rukou som sa podopierala o stenu a pomali sa tackala smerov vpred.
v dialke som počula hudbu. zaastala som, oprela sa o stenu a počuvala. určite sa mi to iba zdaaa zapchala som si uši. prestalo to. iba tlkot mojho srdca. bum bum bum
vydychla som si, v odraze som zbadala usmev. hudba sa prijemne širila a ja som mala pocit že mi je teplejšie. kračala som za ňou...
na konci chodby boli drevene dvere. chytila som klučku a otvorila dveree....
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
dogyno
8. 6.júna 2008 20:36
hmmm co bude za dverami?
Napíš svoj komentár