Mam silnu potrebu pisat. Hlavou sa mi prehana tolko veci, az mam pocit ze mi o par sekund praskne a z tej fyziky sa uz vazne nic nenaucim. Kto vie naco mi v zivote bude "tepelna vymena" a spol. Pri tom premyslam aki su ludia hnusni, odporni, sebecki a nespravodlivi.. nie len pri fyzike ma napadaju tieto myslienky. Tak celkovo ked robim nieco, na co sa nechcem sustredit. Prichadzaju mi na um veci ktoré som zrejme mala povedat, lenze skor. Skor ako som sa dostala do tejto bezmocnej pritomnosti, za oknom ktoré ma ukrýva pred chladnou, mrazivou nocou.

Tak veľmi by som svojej nemenovanej pani ucitelke nemciny nieco povedala, ze by ma mozno poslala za dvere. Ako nedostojne sa sprava k mojej spolusediacej, a mozno len pre to ze ma o par centi mensiu sancu na uspech v testoch ako vsetci ostatni. Akym pravom ta zena, ktora nikdy nemala kamaratkyne problemy, zaujala tento postoj. Uvediem priklad. K novo-objednanym pracovnym zositom pribudli "gratis" tabulky s pomockami, koncovkami. Spolusediaca v ten den chybala a zostali 3 zvysne tabulky. "Kto chce ešte jednu? Zvýšili.." Smelo som zdvihla ruku, že vezmem chýbajúcej spolužiačke. "Aďa má smolu, nie je v škole, nebude mať." Otocila sa a tabulky rozdala najblizsim spoluziackam. Svina skareda, pomyslela som si. A az dnes viem, kolko veci by som jej chcela povedat, len uz nepoviem.

Taktiez mi beha po rozume: prednedavnom, v zime, niekedy po Vianociach, som spravila jedinu chybu a to, ze som sa snazila pomoct najlepsej priatelke. Jej chalan je vynaliezavy, ale metafory a prirovnania mu vobec nic nehovoria. Typ polopatistickeho cloveka, ktorych neznasam.. uz NEZNASAM. V tom case sa kamoska venovala viac svojim priatelom, ako jemu. Nadaval pre do mnou ako nanho jebe, ako je to cele v pici. A co spravi taky clovek aby dosiahol toho, ze sa mu niekto bude venovat? Upozorní na seba a to tym najubohejsim sposobom aky som doteraz u ludi zazila. Kamaratke povypisoval ako som nariadila vsetko mozne aj nemozne. Kamaratka je dodnes ako kon s klapkami cez oci. Tie co ju roky ohovarali za chrbtom, pred ktorymi som jej otvorila oci a sama predo mnou uznala ako bezocivo sa spravali, su teraz jej najlepsie priatelky, ujali sa jej ako ublizenej a ja som v pozicii nepriatela, celkom nepravom. Zatvrdnute srdce mojej kamaratky, zaslepene dovtedy poprekrucanymi teoriami zo "sporov" (uplne beznych medzi kamaratkami) , ktore na seba odmietam sit dalej, lebo sama viem, ze to tak nie je. Len cakam, vyckavam.. chvile ked sedi pre do mnou v skole a nikto sa s nou nebavi, v mysli jej dohovaram.. "drahá, pozri akí sú tvoji priatelia, už to pochop konečne" ale moje cakanie je, zda sa zbytocne a okrada ma o cas, o nervy aj o dusevne zdravie. Ano, mam 15 a na svete su aj horsie problemy.. ale nerozumiem preco by som pre nejaku hlupost mala prist o 7 rocne priatelstvo? Ako tomu len tak mohla uverit, bez toho, ze by si to overovala? Tazko pochopitelne, tazko stravitelne, tazko sa s tym viem vyrovnat, ked s nou travim kazdy jeden den v jednej miestnosti..

Sion

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
susi8  20. 10. 2011 19:46
chudáčik Tento článok ma veľmi zaujal.. tak toto nie je voči nikomu fér...
Napíš svoj komentár