Mne to pripadá- neviem ako vám- dosť alibistické. Ako keby sme naozaj potrebovali jeden deň v roku, keď ,,je vhodné" dokazovať si lásku. Ja ale odmalička neznášam pravidlá, tak život aj nejak zariadil, že neznášam a neuznávam Valentína. Spočiatku to tak nebolo, ale po jednom či dvoch rozchodoch zrovna pred alebo priamo v ten deň už áno. Nevadili mi ani tie rozchody, ale to, že pri tom poslednom mi bývalý zahlásil niečo ako ,,to sa fakt chceš rozísť na Valentína?" Tak sa stalo, že som asi chytila na ten deň alergiu.
Proste a skrátka sa pýtam- načo je TO dobré? To naozaj potrebujeme mať jeden deň v roku ,,predpísaný" na dôkazy lásky? Akej lásky? Takej, čo sa dá načasovať? A čo celý zvyšok roka? Niektorí popri tej ,,láske" aj tak myslia na niekoho úplne iného, zahýbajú a potom sa neúprimne škeria svojim ,,oficiálnym" polovičkám do ksichtu. Alebo sú celý rok chladní, sebeckí, nepríjemní, ale v tento jeden deň sa odrazu zmenia na nepoznanie. Milí, chápaví, príjemní. Že čo je na tom zlé? Prepáčte, ale fuj. Nie som naivná, život ma už stihol naučiť mnoho vecí. Ale aj to, že láska sa má dokazovať celý rok, nie len nejakých úbohých načasovaných 24 hodín.
A ozaj, tak ma ešte napadá. Zvyknete dostávať od svojej polovičky nejaký darček? Možno srdiečkový vankúš, srdiečkový prívesok, srdiečkový... ja neviem čo, prípadne nejaký šperk? Ja veruže nie. Jediný raz som dostala darček v takejto podobe, ale nejakým záhadným spôsobom jednu náušnicu už neviem nájsť a prívesok už mám na asi tretej retiazke (mám ehm mierne silnejší stisk a temperamentnú povahu). Ale bude v tom zrejme symbolika. Aby som si nezakladala na darčekoch. Keď sme sa o darčekoch nedávno vonku rozprávali, zo žartu mi povedal, že mi daruje toaletný papier. Prečo? Lebo ten vraj využijem pre mňa je ale darčekom niečo celkom iné. To, že sa mu chce ísť so mnou peši na nákup a pomôcť mi s ťažkou taškou. To, že mi doma spraví raňajky, obed alebo večeru, prinesie počas voľného dňa (ktorých máme spolu dosť málo) kávičku alebo čaj, ľahne si ku mne a proste ma objíme. A keď náhodou v takej polohe zaspíme, vôbec nevadí.
Pre mňa je láska o tomto. O drobnostiach. Nie o veľkých, teatrálnych gestách jeden deň v roku. Je mi jedno, že v obchodoch sa pretekajú, kto bude mať viac srdiečkového tovaru a väčšie tržby (no teda nie celkom, lebo v jednom takom brigádujem ).
Preto miesto srdiečkového vankúšika pred týmto ,,sviatkom zaľúbených" radšej domov dokúpim veci do chladničky, spomeniem si na dobré vínko, ktoré nás doma čaká a do košíka pridám ešte našu obľúbenú čokoládu. Nie kvôli tomu, že by som predsa len zmenila názor. Ale preto, lebo nás konečne čaká spoločné voľno a najlepšie sa predsa trávi vo dvojici...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár