Podotýkam, že sa naozaj snažím robiť si svoju prácu dobre. Administratíva hocijakého typu mi nerobí problém, starostlivosť o hostí (ubytko, evidencia, usmerňovanie hostí) sa taktiež dá zvládnuť. Horšie je to s mojím sebaovládaním, ako som v poslednej dobe zistila.
Začalo to piatkom tuším pred dvoma týždňami. Na nočnú som schytala jednu známu spoločnosť, ktorej členov som začala vnímať až niečo pred polnocou, keď sa im v bare rozbiehala zábava, a potom až o také dve hodinky, keď akísi nadrbanci (s prepáčením za výraz) vylietavali von na vzduch- a prebiehali aj okolo mňa.
Kolega a veľmi dobrý kamarát v jednom ma, ako obvykle, v noci prišiel pozrieť, tentoraz prišli dvaja (aj s novým brigádnikom), tak sme tam chvíľu kecali, keď tu sa pri nás pristavil nejaký týpek z tej akcie, mohol mať okolo 27 rokov, vyzeral byť ohromne komunikatívny. Aspoň tak sa mi zdalo. Najprv len potreboval nabíjačku na telefón, no keď pre ňu kamarát odbehol, zrejme mi potreboval píliť nervy. Schmatol do ruky hotelový cenník, pero a išiel tam škrtať a upravovať ceny. To bych ešte prežila. Nahlas to komentoval, horekoval a chytal si hlavu. To som síce mierne nechápala, ale ani neriešila. Potom sa dožadoval hotelového manažéra (boli dve hodiny ráno). Už vtedy ma ale začínal štvať. V každej vete aspoň dvakrát spomenul, že on má ,,veľkú produkčnú spoločnosť". OK.
Ako už skoro zmizol vo výťahu, brigádnik tam kukol na mňa a potom ten počarbaný cenník zhúžval do guličky. Fasa bolo to, že ten chlapík očividne ešte neodišiel, lebo sa dorútil naspäť jak uragán a že ,,čo to má znamenať, že ja som to počul ešte pri výťahu, takto vy zachádzate s dobrými návrhmi od hostí" , na mňa zase: ,,zavolajte mi hotelového manažéra" a na chudáka brigádnika: ,, mám ti jednu jebnúť? Ideme von?"
To už mi ale začal adrenalín v krvi nebezpečne stúpať, tak som sa do toho ja, slabé žieňa, ktoré spoza toho pultu ledva vidieť, vložila: ,, Prosím vás nekričte mi tu na kolegu, nič tým nevyriešite, ja vám aj tak teraz nikoho vám nezavolám, sú dve hodiny ráno!"- podotýkam, hovorila som to dosť podráždeným hlasom (kolegu stále nikde nebolo, ten mal proste šťastie).
,,Takže vy mi nikoho nezavoláte?" zavrčal na mňa dosť nechutným tónom. ,, Viete čo zbožňujem? Zamestnancov, čo majú všetko v piči, lebo sa ich to priamo netýka! Celé je to o prístupe!"
Toho som sa chytila (jak inak, Sirael sa proste nutne musí pohádať, lebo jej nikto srať na hlavu nebude xD): ,, Áno, všetko je to o prístupe. A ak mám byť úprimná, ten váš prístup tiež nie je z najnormálnejších!"
Už neviem, či to skončilo tým, že sa bude sťažovať alebo čo, ale proste odišiel na izbu.
Tým ten víkend ale pre mňa zďaleka nekončil. Ešte v ten večer bola sobota, krásna svadba, úžasná nálada, super atmosféra, všetko šlo nadmieru hladko... až do cca stredy, keď mi šéfová s cukajúcimi sa kútikmi úst oznámila, že som vraj v tú noc na nejakého hosťa chcela zavolať políciu. Vraj som sa mu vyhrážala.
A chyžná ma, samozrejme, totálne vyrehotala, že sa zo mňa pomaličky stáva vrahyňa (tak ma nazvala ona, nie ja).
No takže asi toľko k tomu. Aspoň zatiaľ. Je mi totiž jasné, že ,,vďaka" mojej úžasnej sebakontrole ešte nastopro budem mať o čom písať...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár