,, Kašli naňho, bol to idiot. Nestojí ti za to," poradili mi to isté sestra i niekdajšia najlepšia kamoška- alebo aspoň kamoška, s ktorou sme sa poznali najdlhšie a dokázali jedna druhú podržať za každých okolností. Aspoň som si to myslela. Ako sa ale ukázalo, pravda bola niekde inde. O tom však inokedy.
Neviem čím to je, ale zakaždým, keď som si s niekým začala, to skončilo viac menej divne. S naozaj máloktorým bývalým sme ostali kamaráti. Väčšinou sme sa buď tak pohádali, že o sebe nechcem doteraz ani počuť, alebo sa jednoducho ignorujeme. Alebo som proste až moc temperamentná a ignoráciou myslím aj neskoré reakcie či pozdrav na pol huby?
Doriti a čo ja môžem za to, že od začiatku vzťahu proste viem čo chcem a čo nie? Nemienim sa hrať na nejakú mníšku alebo pannu pred prvým sexom, keď mi tá rola už na pohľad nesedí! Že prečo? To by ste tým pádom mali počuť môjho potenciálneho švagra, keď sa s ním a ešte s kamarátmi či kolegami nechám zatiahnuť do takej dobrej debaty... ten jeho rehot vtedy počuť na kilometre. Ach a len tak by the way, začal ma volať bosorka...
No a čo, že baby by ,,vraj" mali čakať, kým chalan spraví prvý krok? A že zase čakať, kým sa osmelí pobozkať dievča? A potom EŠTE čakať, kým sa naskytne ,,spoločnosťou prijateľná doba" na prvý sex (v tom vzťahu) ? A to mám akože čo? Do konca života len čakať? A čo potom, keď si počkám? Bude to úžasné, neopakovateľné, skvelé, super? No to víš že jo...
Ja keď sa znovu narodím, asi budem chalanom. Inak totiž nechápem, ako je možné, že si dokážem naozaj skoro vždy presadiť svoje, že aj najväčšieho ,,gangstera" dokážem s prehľadom usadiť, a že takzvané ,,ženské zbrane" využívam s nečakanou razanciou a chladnou vypočítavosťou. Ó áno, chlapci. Určite ma dokážete zbaliť na jedno žmurknutie, colgate úsmev alebo pozvaním na kávičku či niečo chladené. Ohromne vtipné.
Aby ste mi ale nerozumeli zle. Nemienim sa v tomto článku zlostiť, ani niekoho ohovárať, či nebodaj sa chváliť (jak keby bolo čím). Len chcem, aby bolo jasné, že keď sa nejaká baba so slúchatkami v ušiach na vás najbližšie pozrie znechuteným či chladným pohľadom, prípadne nebude reagovať na také tie pokusné ,,pokukávania", netreba ju hneď zaškatuľkovať, že je namyslená. Možnože len jednoducho nemá náladu. Tým pádom sa ponúka otázka- skúsite jej ju zlepšiť? Alebo sa radšej odpracete a skúsite to u ,,ľahšej" koristi?
Áno, katastrofálne odbáčam od tmy. Viem. A viem aj to, že som chladná a bezcitná. Trefa do čierneho. Ale vyhovuje mi to. Sú proste ľudia a typy ľudí, ktorých/é neznášam a ani sa nesnažím premáhať. A čo. Aj tí dotyční to majú poňaté rovnako, akurát to možno lepšie maskujú. To je niečo podobné, ako keď človek odsudzuje masturbáciu- ale akonáhle ľahne doma pod perinku, už rúčka automaticky vie, kam má ísť...
Aby som to ale nejak zakončila- už som to skúsila. Vyskúšala som odstrániť tieto svoje idiotské vlastnosti a zmeniť ich na dobré. Skúšala som byť poslušné a milé dievčatko, čo má všetkých rado.
Akosi sa to však.... nepodarilo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár