,, No čo naň povieš? Nie je fantastický? A o chvíľu,“ Mike pozrel na hodinky, ,, mi má ktosi prísť zapojiť internet.“
Netrvalo dlho a naozaj sa ozval zvonček na dverách. Mladík šiel otvoriť a Andrea si zatiaľ počítač obzerala. Technik spolu s hrdým majiteľom nového stroja vošli do obývačky a chvíľu sa na čomsi dohadovali.
,, Andy sa už na internet veľmi teší,“ podotkol odrazu šibalsky Mike. ,, To je síce pravda, ale nečakala som, že to vybavíš tak rýchlo,“ usmiala sa naňho priateľka. Technik medzitým zručne internet zapojil a chystal sa ešte skontrolovať, či to funguje. Internet fungoval, nuž sa rozlúčil a po sľube, že mu môžu kedykoľvek, keď budú mať s počítačom alebo internetom problémy, zavolať, odišiel.
Keďže mali na pláne vyraziť si niekam von, Mike počítač vypol. Keď už ale chceli vyjsť z bytu, ozvalo sa štartovanie počítača.
,, On sa zapol?“ Andrea nechápavo nazrela do obývačky. Mike trochu rozladene prešiel k počítaču a znovu ho vypol, no ten akoby nechcel akceptovať tlačidlo Vypnúť. Zapol sa. Znova a znova. A ešte raz. Mladík zúril. Priateľka sa s ním teda radšej rozlúčila so slovami, že sa zajtra uvidia, a v nasledujúcej chvíli bolo počuť len kroky na schodoch pred bytom.
Keď sa Mikeovi konečne podarilo počítač vypnúť, bola už neskorá noc. No, aspoň sa mu zdalo, že je vypnutý. Avšak keď prešiel okolo stroja naposledy, chystajúc sa ísť spať, ten opäť nabehol. Tentokrát sa na monitore objavil obraz nejakých pyramíd a potom aj Sfingy. Tá naňho odrazu žmurkla. Chalan, chudáčisko, si len pretrel oči, ale to už vedľa tohto podivného výjavu nabiehali aj akési hieroglyfy.
Sadol si k počítaču a šomrajúc sa ho snažil vypnúť takými spôsobmi, že keby toto bol videl predávač v elektre, doživotne mu zakáže vstup do svojho obchodu. To mu už ale hlava doslova padla na klávesnicu a zaspal. Vo sne videl Sfingu na monitore s hlavou jeho priateľky a hieroglyfy sa menili na čísla, ktoré zobrazovali cenu počítača…
* * * Iná krajina, iný svetadiel, ten istý čas * * *
,, Poďme! Ešte pridajte!" s obrovským nadšením v hlase povzbudzoval kolegov Richard, no po chvíľke to už nevydržal, a hoci si pôvodne bol naordinoval dvadsaťminútovú prestávku, už po desiatich minútach sa sám chopil náčinia a pridal sa k nim.
Bodaj by nebol nadšený. Veď mal objav neopísateľnej hodnoty takmer na dosah ruky. Objav, ktorý sa mal zapísať do histórie celého ľudstva. A práve to by učinilo Richarda P. neuveriteľne slávnym- a bohatým. Konečne. Konečne po toľkých rokoch márnej snahy...
Po chvíli sa však začal zo stien hrobky spúšťať piesok. Najprv pomaličky, čomu kopáči príliš veľkú pozornosť nevenovali. Nuž čo, zosype sa zopár gramov piesku, aj tak to onedlho prestane. Tak si dali na chvíľu pauzu.
Ako si ale odkladali náčinie, niektorý z nich omylom zavadil o niečo, čo nemal. Zabudli, že pyramída je dômyselný systém zabezpečovákov ešte starého sveta, a teda si v nej treba dávať pozor na každý pohyb.
Keď si muži konečne všimli, že sa zrejme niečo spustilo, bolo už neskoro...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár