Padám dole, neviem kam, vieš? Povieš?
Máš ma v piči,
máš ma rád,
ale nemôžem sa ti zdôveriť.
Bojím sa.
Bojím sa deň, čo deň,
hoc len nadýchnuť sa.
Vzdávam vlastne priority,
idem proti sebe.
Ale ja som dvaja.
Kričím, prosím, a každý je hluchý,
ani ten čo počul už nepočuje,
nekričím.
Mám apatiu,
chcem len aby všetko bolo ako pred tým,
stratila so sa.
Kde som? Pomoc.
Nič.
Denne tisíce ľudí umierajú nevinne,
a nik za to nezaplatí.
Cítim tu bolesť,
bolesť sklamaných, znásilnených, zbitých, zmučených, opustených...
Nevládzem dýchať, plač mi zviera hrdlo.
Čo sa to deje?
Kto si to vo mne?
Mám hrče v duši,
nedokážem, dokážem áno!
Musím,
ale ako keď ma bolesť a beznádej zaslepujú,
nechcem vidieť pomocné ruky,
CHCEM TRPIEŤ!
Chcem aj keď nechcem,
Mňa baví trpieť,
a neznášam to.
Ja sa asi zbláznim.
Som kto som,
chcem sa zase smiať, plávať,
chcem zase žiť,
a viem ako...
Aj keď to je nesprávne,
nedobré,
bude to tak!
Cítim sa ta sama.
Bojím sa plakať,
povedať to svetu,
ale mám chuť KRIČAŤ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár