Ale vážne vidno to, alebo nie?! Ja to tak vidím. Ľudia sú skoro všade rovnaký, a ty ktorý sú oný vymykajú sa spod všeobecného dnešného širokého normálu tak tých radšej s nikto nevšíma, veď je ich tak málo! Každý sa niekam chce zaradiť, aj ten ktorý hrdo vyhlasuje, že nie! Ale aj on sa niekam zaraďuje väčšina z vás, znás.... Byť originálnym je viac menej nemožné, lebo nikto si nič vlastné neviem vymyslieť, vytvoriť, len všetko preberá a možno kus formuje podla druhého názoru... A načo to vlastne píšem a rozoberám, aj tak budú ľudia hrdo búchať do hrude, ne ja som ja a som originálny.... V tieto slová prestávam veriť.

ci uz chapes ako treba jest limetkovu zmrzlinu a jahodovy jogurt z polievkoveho taniera. =toto mi napísal jeden môj nemenovaný bývali priateľ s ktorým už nejakým spôsobom nie sme v najlepšom vzťahu. Ale nejde o to. Pochopila som synonymum čo možno ani on to nemyslel tak, ja som v podstate pochopila po svojom. Nie ešte som nato neprišla, ako sa to dá vo vzťahoch medzi ľuďmi v jednom meste, na jednom sídlisku dokonca, previesť... A štve ma to a stále sa k tomu vraciam, a nedá mi to pokoja, veď sme bol kamaráti, a všetko sa behom pár dní, týždňa dvoch pokazilo......

Asi je zas chyba vo mne, ako celý život podľa každého bolo. Asi sa mi to vrylo do lebky a teraz keď sa to stane niečo zlé čo súvisí somnou tak automaticky viním seba.... Ale popritom sa to snažím nedať najavo... A zahrabať v sebe.....

A zas som sa zahrabala vo vlastných myšlienkach a dostala som sa z bodu A skokom do bodu O je to strašne chaotické...
Chápem ale nie som s istá či to chcem chápať.........

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár