Asi nechcem žiť v tejto dobe, a v tomto svete!

Jednoducho popritom ako som si čítala knihu od Maxima E. Matkina Polnočný denník, som prišla nato, že jednoducho ja do tejto doby asi fakt vážne nepatrím. Už len ako som si začala uvedomovať ako sa ľudia okolo mňa správajú a čo robia, a že pre mňa to je niečo primitívne, až príliš poznané, pochopené, a predsa nepochopené. Možno mám v niektorých veciach zastaraný názor, a vidím veci inak, že chápem lásku trošku viac ako len vo vzťahoch, ako lásku ku všetkému živému, a dokážem byť šťastná aj bez vzťahu, a popritom ľúbiac všetko o vidím. Nemám potrebu ísť von v piatok s tým cieľom že spiť sa pod zámienkou, že potrebujem si zresetovať hlavu, aby som nemyslela na nič, a nezaoberala sa svojím vnútrom. Nemám ani záujem sa utlmovať prácou, alkoholom a drogami aby som napríklad po rozchode necítila bolesť, aby ma to netrápilo. Veď to je predsa normálne, a potrebné. Vďaka tým veciam človek rastie, a ide vyššie v duchovnej sfére.
Nechápem prečo jednoducho ľudia musia keď sú kus naštvaný alebo vykoľajený citovo, musia do toho zabrýzgať, ublížiť mu, len preto že tá osoba ma kus horšie náladu, že či mu to robí dobre, nechápem či je mu potom lepšie, vlastne aj chápem aj nechápem. Som z tohto celého zmätená, ako si ľudia iba ubližujú namiesto toho aby jednoducho len rozdávali lásku a robili si svet a životy krajšími. Netrápim sa, nezožieram sa mojimi myšlienkami názormi, pocitmi, radšej to napíšem dám zo seba von, ale určite neudusím. Asi sem fakt nepatrím

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu