Zas sa učiť rozmýšľať, uvažovať, tvoriť, cítiť je dosť náročné, ale zároveň také ľahké. Je to ako keď si človek lahá k starej milenke, alebo milencovi, vie aké to je, ale predsa to nevie. Také blízke poznané, a také vzdialené, nové. Je to ako chápať nepochopené ale popritom nechápať pochopené. Nechcieť to chápať. Svet je presne taký ako sa mi na neho pozeráme... Presne to dostávame čo myslíme, my si tvoríme svoju cestu sami, a ostatný môžu len pomôcť, kus ovplyvniť, ale podľa toho do akej mieri ovplyvniť. Je to také jednoduché len nájsť seba a riadiť svojím vnútorným hlasom a nie inými. Vtedy narastú krídla, a vtedy sa dá odletieť do krajín nepoznaných, nezmapovaných, a len vlastných... A bez akýchkoľvek psychotropných látok alkoholu, alebo vzťahov, peňazí...
Ako papier, keď je biely používame ho na všetko čo potrebujeme a dá sa s papierom robiť, ale čo keď je už zapísaný, dokreslený nepotrebnými vecami, tak vyhodíme po čase, niekedy aj v hlave si treba urobiť poriadok a nepotrebné veci jednoducho vyhodiť...

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
lenuska175  19. 7. 2010 14:11
Zaujímavé myšlienky
2 
fotka
ardonaiel  6. 1. 2011 11:32
presne ako píšeš: ,,Svet je presne taký ako sa mi na neho pozeráme" Už sa nestáva často, že uvažujem nad takýmito myšlienkami - bolo jedno dlhé obdobie kedy to bobo na dennom poriadku ale teraz už viac podľa toho žijem ako len uvažujem. Ďakujem za pripomenutie tohto obdobia.
3 
fotka
sisel  6. 1. 2011 11:40
@ardonaiel názory, myšlienky a životy sa menia pre mňa sú toto už len tiež spomienky
Napíš svoj komentár