....................................................................................................................
..........................................................................................................................
.tak toto nie je o tom........................................................................................
.............................................................................................................
.............................................................................................................
.ale o mne......................................................................................................
.............................................................................................................
.............................................................................................................
Áno priznávam, som len omylný človek, ale svoje omyli jednoducho sa snažím napraviť. No a čo? Skoro som zabila sestru, ublížila som 90% kamarátom ktorých mám okolo seba. Sklamala som všetkých, a mojím rodičom som "právom" ubližovala. Spadla som na dno a stala sa zo mňa troska. Ľudia ma už pomaly obchádzali, a nebavili sa somnou, iba tí s ktorými som pijávala. Áno som alkoholička v 18tich. Z môjho pohľadu mám dojebaný celý doterajší život. Nie kvôli chľastu, kvôli všetkému, pokazené detstvo. Ale je to asi zbytočné rozoberať čo sa stalo. neviem prečo toto píšem , chvíľka nostalgie a smútku.
Tento rok maturujem vynechala som 2mesiace zo školy, a 3roky som sa neučila, mám to dohnať za 3mesiace. Na svet hladím už kus inými očami, vnímam to inak, nechcem a ani nemôžem si ísť sadnúť na pivo. fuj fuj, pivo mi zničilo posledné obdobie, keď som mohla byť šťastná. Nechodím na koncerty diskotéky, skoro nikam. Nik mi neverí. A skoro stále mi niekto vyčíta minulosť, čo som robila.
Ale napriek všetkému som viac menej šťastná a spokojná. Bola som 2mesiace na psychiatrií konkrétne na protialkoholickom odd. ale jednoducho som pozbierala, a som to ja, a predsa to nie som ja.
Začínam žiť.... a je to ťažké, a nie je prechádzka ružovou záhradou, nemám slov, len asi pohľad očí, a trpký úsmev na perách keď je reč o minulosti, láske alebo piatkových večeroch.....
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
Jednoduché vysvetlenie, koľko ľudí by kliklo na článok s názvom som na dne, alebo niečo podobné... ľudia sú v tomto nevypočitateľne ako zvieratá. Zaujímavý názov hneď klik klik, a najmä ak ide o názov ktorý sa zaoberá "aktuálnou" témou.......
Napíš svoj komentár
ale prajem ti vela stastia, ked si uz na dne, da sa od neho odrazit