Z mojich tichých myšlienok ma vytrhne polícia. Sakra, pomaly sa zberáme a oni sa približujú. Zas to isté najprv upozornenie a tak ďalej. Už nemám chuť to vybavovať, rieši to On.
Náš dnešný cieľ cesty nie je náhodný, pár bláznov sa rozhodlo dosť zaujímavo protestovať cirkev. Ideme pomaly a ticho, nepotrebujeme v tejto chvíli slová, stačia nám dotyky spotených dlaní. Pomaly sa vraciam do spomienok, keď som ako malá bola nútená chodiť do kostola, aby som sa raz mohla vydávať v kostole. Nikdy som to v pláne nemala, ale rodičia chceli iba dobre. To slovíčko chceli je asi až príliš často v súvislosti s nimi. Aj vtedy keď ma odhovárali od tejto cesty, nás oboch.
"Pomaly sa blížime." ma vytrhne zas z myšlienok. Usmeje, sa zastanem a pobozkám Ho. Je to smiešne ako tam dvaja cudzinci stoja uprostred chodníka, uprostred náhliacého davu, ktorým iba zavadzajú, sa s pokojom objímajú a pozerajú s pokojom do očí.
Po príchode na námestia nás zarazí koľko rôznych ľudí tu je a koľko veľa. Rozhodli sa začať svoj protest o 5tej popoludní, bolo oba pol. Vznášal sa opar vône marihuany, spotených tiel, alkoholu a rôznych pachov čo dohromady tvorili osobitnú vôňu tohto miesto v tomto čase.
Začali sme fotiť, baviť sa a rozprávať sa s týmito ľuďmi. Boli čo to robili z frajerstva, z nudy, alebo aby šokovali rodičov. Boli ktorý jednoducho tak strašne nenávidia cirkev už len z princípu že sa zúčastňujú skoro všetkých protestov. A našli sme aj takých ktorým cirkev zničila časti životov alebo celé, Ktorý boli v detstve zneužívaný kňazmi, alebo trestaný rodičmi cirkvou. Veľa prípadov, veľa ľudí a každý ma svoj osobitný príbeh. Dokonca nám aj ponúkli miesto na spanie u nich doma. Čo sme samozrejme s radosťou prijali.
Blížila sa 5tá hodina a pomaly sa to začínalo. Vo vzduchu sa dalo krájať napätie. Začali.
Fascinujúci pohľad na všetkých onanujúcich ľudí naraz kvôli toľkým rôznym veciam ale popritom proti jednej. Neprišli sme sa zapojiť, obdivovať nahé telá. Chceli sme sa naplniť energiou. Bolo jej veľa. Na rozdávanie, vracajú vesmíru to čo im dáva ale v masovej forme. Bolo to úžasné zároveň fascinujúce. Ľudia prezerajúci sa, náhodný okoloidúci, polícia a všetci tam, ju cítili, ak pravdaže neboli ľudia ktorý majú cítenie na energie na bode mínus 50 aspoň, ale dokonca aj tí sa pozastavovali a pozerali, nechápavo krútili hlavami. Ale na všetkých to zanechalo dojem.
To čaro trvalo asi polhodinu približne, boli páry ktorý sa začali postupne oddávať jeden druhému. Vládla spokojnosť, a každý bol svojím spôsobom šťastný. Sadli sme si, ja do Jeho lona, a rozprávali sme sa bavili, fajčili, vymieňali zážitky, a slobodne sa smiali. Až kým to všetko neukončila polícia a neposlala nás všetkých preč. Dali sme hold ámorovi a všetkým bohom lásky, a ukázala našej cirkvi, že láska a sexualita je krásny dar.
A my sme sa potichúčky v tej trme vrme rozhodli, že zajtra, pozajtra sa vyberieme domov
Chcem upozorniť všetkých že je to fikcia, a nie som zaujatá voči cirkvi a hocijakej cirkvi, uvedomujem si že niektorý to môže brať osobne dopredu sa ospravedlňujem. Určite to nie je návod na trávenie voľného času na námestí
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
aguri500
6. 1.januára 2011 03:05
zrusit celu skurvenu cirkev !!!
3
je smutné čo robí cirkev na SR, v európe, to že rodičia nútia deti chodiť do kostola ktorý je neskutočne nudný, ale viera v Boha nieje o cirkvi a to si mnoho ľudí neuvedomuje
4
protestuj proti tvojim bigotným rodičom čo ta nutili, cirkev ta do ničiho nenutila
6
@dorot nie kazdy kostol je nudny, je pravda ze niekedy sa v kostole nudim hlavne u nas v dedine, ale ked som ziline, hlavne u salezianov tak tam chodim velmi rad co som chcel povedat, nic nie je len cierno biele...
7
Aj ja si myslím, že Boh a cirkev je niečo úplne iné. Myslím však, že naša cirkev by sa mala čím skôr uvedomiť, lebo napíšem to možno hnusne, ale starí ľudia, ktorí tak strašne milujú cirkev pomrú a mladí si pôjdu svojou cestou, ktorá nebude vždy viesť do kostola. Aj keď podľa mňa - kostol nie je všetko. Kto z tých veľkých kresťanov katolíkov, čo každú nedeľu padajú zbožne na kolená a "božkávajú" ručičky pána farára a po celej dedine hovoria "veď takto pán farárko povedali"; kto z nich žije mravne podľa kresťanských zásad? Maličké percento..A o tomto všetkom naša cirkev je. Jedna veľká fraška. Ale zas, ako všade sa nájdu výnimky, ktorým patrí moje uznanie a obdiv.
A ešte jeden môj názor si dovolím napísať: ja v Boha verím, milujem ho, viem, že je tu pre mňa, pomáha mi a ja som mu za to strašne vďačná. ale to ešte neznamená, že prezývam hodinu v kostole a budem sa neúprimne usmievať na všetkých okolo. a nikto ma neprinúti povedať všetky moje hriechy na spovedi. Boh ich vie a vie tiež, čo si o ktorom hriechu myslím, to mi stačí.
Prepáčte, že som sa tak rozpísala, mala som proste takú potrebu..
A ešte jeden môj názor si dovolím napísať: ja v Boha verím, milujem ho, viem, že je tu pre mňa, pomáha mi a ja som mu za to strašne vďačná. ale to ešte neznamená, že prezývam hodinu v kostole a budem sa neúprimne usmievať na všetkých okolo. a nikto ma neprinúti povedať všetky moje hriechy na spovedi. Boh ich vie a vie tiež, čo si o ktorom hriechu myslím, to mi stačí.
Prepáčte, že som sa tak rozpísala, mala som proste takú potrebu..
8
@tomick kostol do ktorého chodím ja je super, ešte nikdy som sa v ňom nenudila a chodím tam nesmierne rada aj kvôli ľuďom a tiež je v ZA ja som to nemyslela na všetkých a všetky kostoly....
Napíš svoj komentár