Včera som bola vonka, neplánovane.
Mali sme ísť von s kamarátmi, ale väčšine z nich to nevydali. Nemali čas, na mňa. Tým pádom, že som už tretí týždeň bez liekov mi to nepadlo dobre.
No to je asi vedľajšie.
Nakoniec sa mi ozval známi, či neskočím von s nimi. Išla som. Stretla som kamarátku čo je po novom na piku a nebavíme sa veľmi spolu.
Postretávala som starých známych a sadli sme si do jedného nemenovaného podniku. Išiel somnou aj bratranec.
Stretla som tam moju starú partiu, partiu môjho bývalého. Bolo mi do smiechu aj do plaču. Pili tam, už to bolo na úrovni potacania sa. Aj naši pili.
Spomenula som si. Spomenula som si, ako som sa tam zoznámila s bývalím priateľom. Spomienky sa mi prehrali pred očami, ale už ma to nezabolelo. Bolo to pred skoro rokom.
Dopila som čaj a odišla aj s bratrancom.
Uvedomila som si, že z tých všetkých ľudí, sú len dvaja ktorých môžem rátať za priateľov momentálne.

Fakt mne je asi lepšie doma, sama cez víkendy. Keď si môžem s kľudom robiť čo chcem. Zvykla som si. Nikam nechodím, áno, som preto čudná. Ale mne ja fajn, nič ma tak ľahko nerozhádže a mama je tiež rada.

V núdzi spoznáš priateľa. Ja som za 3mesiace spoznala, kto je aký a niektorých naďalej spoznávam. Len niekedy to poznanie zabolí.

Mám problémy sa odviazať v spoločnosti ľudí ktorých nepoznám tak dobre. Je toho veľa. Ale viem byť šťastná.

A bolo to vtipné, ale keď ma od fotili Rumuni to bolo vtipnejšie.

Sew.

 Blog
Komentuj
 fotka
alanalda  6. 3. 2011 14:44
Kedysi som "trpel" tým čo trpíš ty, ale postupom času som si uvedomil, že je potrebné dať ľuďom šancu, dať im možnosť dokázať, že nie sú takí zlí a dokážu ma spraviť šťastným .. možno je to celé len o tom, že sa bojíš dať ľuďom šancu, hoci oni by ju využili ..
 fotka
sisel  6. 3. 2011 14:49
@alanalda Ja so tým ľuďom už dala milión šancí, mám svoj okruh priateľov, ale nemám rada keď sa v mojej spoločnosti a to len hŕstka vie rešpektovať. S nimi rada idem von sadnúť, alebo niekam prejsť.
Napíš svoj komentár