Toto je moja spoveď nenútim nikoho aby si to prečítal, a keď aspoň jeden človek si zoberez tohto ponaučenie tak malo to zmyseľ. Pobedzme že sa volám Ivona mám 18 rokov a žijem v jednom menšom stredoslovenskom meste. Pred tým ako sme sa sem presťahovali som žila s mojou rodinou 2kilometre od jednej nemenovanej dediny. Sama zo sestrou a rodičmi. Rok som chodila do škôlky, ale už tam boli iditelné rozdieli medzi mnou a rovesníkmi. Na základnú školu som chodila 16kilometrov vzdialenej dediny, neprajem to nikomu. Z deviatich rokov som preťila na tej škole 7-8rokov šikanu od spolužiakov. Prvé takzvané kamaratky som mala až v štvrtej triede a oni sa tiež pekne zachovali ku mne... Pre mňa bola škola najdôložitejšia, tak som mala „život“. Ako siedmačka som začaa chodiť do základnej umeleckej školy, srdce mi niekedy pukalo keď som sa musela vrátiť domov doprostred ničoho. Môj vzťah s rodičmi sa definuje ťažko, nebol ale najlepší, a rokmi sa len zhoršoval, lomcovala somnou puberta, a veľa chýb som narobila, výčitky a všetko. Ranila som ich nie raz, aj oni mňa. Až teraz som si to uvedomila že aj ja som spôsobila veľa zla. Stali sa veci ktoré sa nemali stať, ale už nemám chuť ich obviňovať. Mali ma radi, a chceli pre nás dobré ale nie vždy to tak vydalo. Bitky, krik, hodinové kázne za menší bordel boli normalné. Okolo 14tich rokov sa mi objavila prvý krát depresia, nik ju nebal do uvahy, prišiel nový životný štýl, tvrdá hudba až gothic, čierné oblečenie a orázky patriace k tomu, oheň bol na streche hneď, Nechceli to priať snažili sa to silou utláčať a z tvrdohlavosti sme si nenechali povedať. My vieme vždy všetko lepšie. To áno. Bolo to ťažké vyrastať sama, bez priateľov a rovesníkov. A v škole som si snimi nerozumela. Ako to raz charakterizovala psychologička, ako samorast. V deviate triede nejako v marci som prijala pozvánku do jedného pekla, porezala som sa, môj psychický stav bol biedny a rozmýšlala som nad samovraždou. Doma to pre mňa bolo peklom. Uzatvárala som sa doseba, stvala som si stenu okolo seba aby to nebolo horšie, nebolot o najlepšie riešenie, ale vtedy asi jediné. Pamätám si jeden okamich keď som stála v kúpelni otec ma chcel pohladkať a ja inštiktívne som zdvihla ruky na obranu pred úderom. Už si nepamätám jeho reakciu. Zobrali ma na umeleckú strednú v jednom tiež nemenovanom meste vzdialené od nás asi 100kilometrov, tešila som sa. Bude to lepšie. Bolo tam dobre našla som si priateľov zapadla som, ľudia ma mali radi. Bol to úžasný pocit. Ale moja depresia neprestala. Ani rezanie sa. Z tej doby mám ešte aj dnes jazvy. Mala som prietaľa, mal 23, ja 15, rodičia boli maximálne proti tomu, ale ja som ho ľubila. Z približne 8mich mesiacov mi sním olo dobre 2-3, prestala som žiť, existovala som len pre neho, utekala som z domu, zo školy, neučila sa nejedla, prestala fajčiť. Čo fajčím od 13tich. Chcela som sa kvôli nemu zabiť, rezala som sa, psychicky ma začal po čase aj tyrať a vydierať. Úspešný vzťah. Bol môj prvý s ktorým som sa vyspala, neskoro ľutovať. V marci toho roku som asi povedala dosť a končila to. Bol to brutálny rozchod, asi najhorší v mojom živote, to ako sa zachoval.... vtedy som sa prestala rezať, to obdobie vtedy trvalo rok a ohla som sa „pochváliť“ množstvami jaziev. Pomaličky soms a dávala dokopy, začala žiť, chodiť von na intráku a tak. V lete mi umrela moja miľovaná starká, znášala som to ťažko, ale prežila som, dni doma boli kruté a nebolo to najlepšie, ale vlastne toto obdobie je najlepšie za posledné roky. V druhom ročníku na strednej bolo všetko viac menej dobré, jedniné čo olo zlé to bol vzťah s rodičmi, nebol najlepší zo začiatku, ale potom sa to zlepšovalo. Potom som sa dala dokopy s jedným bývalím. Bol to debil, a keď trvalo to mesiac, potom ďalši, bývali narkoman, alkoholik a o 15rokov starší zo susedného mesta. Mala som ho aj mám rada dobrý človek svojím spôsobom, ale pod vplyvom alkoholu mi raz skoro zlomil ruku, pernamentne si nepamätal nič, a nakoniec si našiel holko od nich z mesta. Moje sny sa postupne rúcali pomaličky, idelaly a všetko nakoniec sa stratili pomaly, ako keď sa niečo rozkladá. Môj ďalši priateľ mal 21 alebo tak nejak, už som mala 17 som sa považala za doepeú, už viem všetko, som si myslela. Pila som, s kamošmi, na intraku, však normálny študentský život. Ako som sa mýlila. Nechal ma najprv priateľ, a potom nastali doma brutalné stavy. Rodičia sa hádali v kuse, využívali nás aby sa mohli hádať, nie jeden taký pripad bol kupovali nás. Raz keď som chcela isť spať o pol jedenástej, a roičia sa hádali, tak som im povedala aby boli ticho, otec mi nato “ Keď to nechceš počúvať, strč si hlavu do hajzla..“ Nebolo to príjemné. Znepriatelili sme sa vtedy aj kus zo sestrou, ona sa stavala na otcovú stranu, a ja na maminu, vtipné, čo urobia hádky rodičov medzi súrodencami, nikdy sme nemali nejako vynikajúci vzťah. Ale dokázala som sa kvôli nej a pre ňu pobiť a zastať sa jej keď bola taká situacia. Moja psychika skolabovala, a ja sňou, nezvládla som hádky a rozchod, odkopavala som ľudí od seba čo mi chceli pomôsť a topila som sa vo svojom žiali, ktorý som zapíjala alkoholom. Odsťahovali sme sa do mesta, kde aj teraz bývam. Začala som chodiť von, mať priateľov. Vianoce sme už strávili v novom byte. Postupne som menila patrie lebo nevyhovovalo že sa tam málo pilo, je to smutné ale je to tak. Moje stavy sa raz zhoršovali raz zlepšovali. Pila som čím ďalej tým viac, v máji som sa dostaa do maximálne alkoholickej partie a dala som sa dokopy s jedným chalanom stade, som dúfaa že všetko ude dobré že nám to pôjde. Nešlo. Keď ma nechal dosť hnuse roztočilo sa diablovo koleso na plné obrátky, brala som už vtedy lieky na depresiu. Ale pila som na ne, a vtedy som začala dávky hoci ako zvyšovať a pila na to, stalo sa aj to že som si daa 80liekov opita ako činka, a prespala som dva dni. A tak ďalej, pila som strašne veľa trápila sa a snažila som to „vyriešiť“ alkoholom, boli včery keĎ som vypila 20poldecákov, dni keď som pila od 3-4 do 10-11...
Mamina veľmi trpela pri mne, veľa ľudí sa mi obrátilo vtedy chrbtom, aj rodina viac menej. Robila som strašné veci, a strašné hlúposti. Ale ja som mohla mne bolo zle, jasné. Snažila som sa prestať piť, vydržalo mi to asi 2-3týždne už bolo leto. Ale prišla 18ka tak poďme si to osláviť ako sa patrí behom týždňa som bola spitá že som nevedela o seba 4krát. Minimálne. Dala som sa dokopy s jedným dobrým kamošom, má svoje problémy a dosť veľké, psychické poruchy a chorobi, a pije riešil ich tiež alkoholom ťahali sme sa dole navzájom, posledný mesiac z prázdnín som bola doslovne v liehu. Prevrátila som si osobnosť, navodila som si rôzne psychické choroby, ktoré sa len alkoholom zhoršovai, nechodila som von z bytu iba chlastať. Aj keď sme nemali nič doma na jedenia a jedla som týždeň to isté dookola. Mala som pociť že každá sa na mňa pozerá a hovorí o mne. Týždeň aj pol som bola každý jeden deň v liehu, nerobilo mi problém vypiť 9vodiek a ísť domov normálne akoby som ani nepila. Prišiel koniec prázdnín a ja som sa sním rozišla, že ma ťahá dole, a nevládzem ho ťahať hore v kuse. V škole som nemala prolémy zo začiatku. Pila som každý výkend do „neviem o sebe“. Nepamätala som si hodiny, celé večeri, ale nevadilo mi to. Bola som úplne vyčerpaná, a už som sa chcela zabiť, plánovala som si to nemala som od toho dosť veľa krát ďaleko od toho, prestala som aj s rezaním, už som iba chlastala, aj tebleptky som prestala ado toho montovať. Pre tým som si dala 20 tabletiek a ide sa piť. Tie posledné výkendy to už boli len „čučá“ s kolou za poštou alebo hocikde. S takými ľuďmi čo nemáme spoločné nič, len alkohol. V škole sme mali slávnosť, od rána som pila. Skončilo to, ušla som z intráku a pila ďalej, sestra ma prišla hladať do mesta tým pádom že chodí do rovnakej školy. Bola som zmagorená z chlastu prvý krát sa u mňa objavila agresia. Ako sa ma snažila dostať na intrák tak ma udrela. A ja som ju dokopala, skoro som ju zabila, a potom som ušla. Nenavidí ma. O dva dni nato som nastúpila na psychiatriu na protialkoholické oddelenie, kde som strávia dva mesiace. Dala som sa doporiadku, vyrovnala som sa minulosťou, čo ma stálo mnoho slz a bolesti. Už pol roka vďaka liekom a alkoholu som necítila bola som citovo vypriahnutá, až tam som začala zas cítiť čo bolo ťažké zas to zvládať. Naučila som sa to. Veľa vecí som sa tam naučila, a som veľmi vďačná personálu aj všetkým za pomoc. Bála som sa prísť von, domov, do života. Som len mesiac doma, ale je to neporovnateľné stým čo bolo predtým. Som to ja, a nie iba odraz mňa niekde v bahne alkoholu,a depresie. Navodia som si socialnu fobiu, zhoršila som si stavy úzkosti, kus paranoja sa objavila. Mám diafnozu F10 alkohoizmus v 18tich. Mohla som skončiť oveľa ale oveľa horšie, ale ani toto nie je bohviečo. Som rada že som sa ztho ako tak dostala. Ale sú veci na ktoré musím dávať pozor, neporezať sa, žiadný alkohol, a keď mám uzkostné stavy alebo niečo okamžite to nejakým spôsobom zvládať. Ľudia sa povracali ku mne, a pomahajú mi. Nebola som ani na svojej stužkovej, v škole ma prijali veľmi dobre. Najťažšie to bolo s otcom, a sestra mi nevie odpustiť, a nenavidí ma. Myslím že sa jej nik ani nečuduje. Som rada že žijem. Nie je to prechádza ružovou záhradou, nie je to ľahké ale je to dobré. Môžem byť rada že som nedostala infekciu krvy vďaka môjmu rezaniu sa, vďaka ktorému roky a roky ponesiem jazvy na tele, na rukách, a aj na duši. A aj na duši. S maminkou sa snažím vychádzať čo najlepšie, a veľmi mi pomáha. Asi bude to toľko, dosť často som nezachádzala do podrobností lebo sa mi o ních ťažko píše a hovorí. Hanbím sa za veľa vecí, ale už sa to neostane, ostáva mi iba dúfať že moja malá sestrička mi niekedy raz prepáči, mám ju rada aj napriek tomu čo som urobila. Aj keď mi neverí. Momentálne sa pripravujem na maturity a komisionalne skušky kvôli vymaškaniu. Mám priateľa ktorý stojí pri mne a pomáha mi ako via za čo som veľmi vďačná jamu, a aj všetkým. A na záver chcem len toľko povedať že vždy to môže byť aj horšie omnoho horšie.
Kým som toto napísaa, vyfajčila som 15cigariet, peťkrát sa rozplakala, a vypila 3kávy. Ale uľavilo sa mi. Žite šťastne.
Blog
Komentuj
30 komentov k blogu
1
ohcysp
7. 1.januára 2011 19:05
lepšie by sa to čítalo kebyže si to oddelíš na odseky..
3
4
ved v pohode.. ja len tak do buducnosti kebyze planujes tu daco uverejnovat tak to ludi odradi skor taky necleneny text..
5
nechceš počúvať ľutovanie, tak sa pokúsim aby to tak nevyznelo (ja to tiež nemám rada, aj keď ja zďaleka nemám také problémy ako ty...až na tú sociofóbiu)...musím povedať, že máš môj obdiv, že si to zo seba dostala...ja sa viem zdôveriť iba kamarátkam, ani priateľovi som nevedela povedať, že som labilná, takže fakt, klobúk dolu
6
veľmi dobre viem o čom hovoríš, žil som a vlastne aj žijem v podstate rovnaký život, až na to že som závislý na piku.
dva palce hore, dúfam že ti to vydrží aj naďalej
dva palce hore, dúfam že ti to vydrží aj naďalej
7
@ohcysp dobre ďakujem za radu
@xemmarockx ďakujem, ale nebolo to ani príjemné ani ľahké
@schizoofrenik videla som veľa ľudí závislých na piku, veľa kamarátov... a ďakujem, ja sa o to snažiť budem
@xemmarockx ďakujem, ale nebolo to ani príjemné ani ľahké
@schizoofrenik videla som veľa ľudí závislých na piku, veľa kamarátov... a ďakujem, ja sa o to snažiť budem
9
Nechcela by som to zažiť...fajčenie už od 13 !! A tolko alkoholu !! Je mi zle keď na to pomyslím...a snáď ti sestra odpustí po čase
10
@fartgas ooo to boli kvantá alkoholu... ver mi, prevracia sa mi žalúdok keď si to teraz predstavujem a fajčenie, tak neviem čo k tomu a aj ja dúfam.
11
Veľmi zaujímavé..A najhoršie je, že je stále viac a viac mladších a mladších deciek, ktoré sa takto ničia..
Ak je toto všetko pravda, obdivujem ťa. Málokto by toto zvládol, možno ani ja sama nie. Len si to nenechaj zničiť,lebo jednak by všetka tvoja snaha bola na hovno a jednak..sama musíš uznať,že..nazvem to tak - triezvy život je oveľa krajší, lepší, úžasnejší ako ten, čo si viedla. Alkohol je dobrý v malom množstve, už len v o trochu väčšom ako malom je sviňa.
Snaž sa.
A Boh ťa má veľmi rád, keď ti dal takúto druhú šancu. Váž si to
A môžem jednu otázku? Koľko rokov má tvoja sestra?
Ak je toto všetko pravda, obdivujem ťa. Málokto by toto zvládol, možno ani ja sama nie. Len si to nenechaj zničiť,lebo jednak by všetka tvoja snaha bola na hovno a jednak..sama musíš uznať,že..nazvem to tak - triezvy život je oveľa krajší, lepší, úžasnejší ako ten, čo si viedla. Alkohol je dobrý v malom množstve, už len v o trochu väčšom ako malom je sviňa.
Snaž sa.
A Boh ťa má veľmi rád, keď ti dal takúto druhú šancu. Váž si to
A môžem jednu otázku? Koľko rokov má tvoja sestra?
12
@mrsrnr ďakujem, a toto je všetko pravda, nemám dôvod klamať nikoho a nenechám si to zničiť, snažím sa a nie som sama, ľudia okolo mňa ma podporujú. Moja sestra je o rok mladšia ako ja.
13
fuha obdivujem ta ze si stym prestala a za 3 mesiace si zmenila nazor na svet.... ja zijem tiez asi podobne ako si ty zila az nato ze ja dotoho este aj hulim a to velmi casto.. rodicia si to tiez vsimly dali ma na psichiatricke liecenie ja som tam bola v podstate len mesiac lebo som presvecila mamu nech si ma stade zobere ale mne to vobec nepomohlo skvor naopak mamu neznasam zato ze ma dala na tu ,,odvikacku,, a presla som aj na ine drogy... akoze stymto som chcela len to powedat ze troska viem ako si sa mohla citit a drzim palce nech ti to vyde
15
@mladucka kým to sama nechceš, nezmeníš to, ja kebyže sa tam nedostanem tak tu nesedím možno, neviem. ďakujem a aj ja tebe.
@0mega1 ďakujem budem
@0mega1 ďakujem budem
18
budem teraz zlý, ale za 90% si môžeš sama.
To že sa ti rodičia hádali a boli takí nieje príjemné ale dneska je to dosť rozšírený jav. To že si siahla po poháriku a svoje problémy si takto zametala pod koberec bolo najhoršie čo si mohla urobiť.
Poviem ti len toľko, keďže si si uvedomila čo si všetko spravila a že chlastanie ti k ničomu nepomohlo tak dúfam že zase už neklesneš do takých sračiek v akých si bola. Lebo by to bola škoda.
To že sa ti rodičia hádali a boli takí nieje príjemné ale dneska je to dosť rozšírený jav. To že si siahla po poháriku a svoje problémy si takto zametala pod koberec bolo najhoršie čo si mohla urobiť.
Poviem ti len toľko, keďže si si uvedomila čo si všetko spravila a že chlastanie ti k ničomu nepomohlo tak dúfam že zase už neklesneš do takých sračiek v akých si bola. Lebo by to bola škoda.
19
@depropex ale ja viem že si za to viac menej môžem sama, a nemienim sa tam vrátiť kde som bola. Za veľa vecí môžem a za veľa nie. A nie si zlý, si len úprimný.
21
@uniqueprivilegium ďakujem a ja si nemyslím že žiaľ ja som rada že sa to všetko stalo, aj keď to znie divne asi.
22
Taq aspoň máš nejakú skúsenosť s ktorej si sa poučila-dostala. Aj ja keď niečo zlé zvládnem, tak som aj rada za tú skúsenosť a poviem si ...mohlo byť aj horšie ...
24
som veľmi rád že si moju ľahkú úprimnosť zvládla , niektorí ľudia to totiž aj majú problém prehltnúť, pravdu o sebe
prajem ti veľa zdaru v živote, nech sa ti raz vynahradí všetko to čo si stratila (je pravda že niektoré veci už nahradiť nejde ale chápeš ma... )
prajem ti veľa zdaru v živote, nech sa ti raz vynahradí všetko to čo si stratila (je pravda že niektoré veci už nahradiť nejde ale chápeš ma... )
25
@depropex ďakuje a chápem ťa. nebude to nikdy úžasné, ale bude dobré, a úprimnosť si cením nadovšetko, a nemám až taký problém ho prijať
26
Teší ma nie je správny výraz, no je dobré, že o tom dokážeš hovoriť/písať, priznávaš si chybu a najlepšie je, že už si neubližuješ. Aj ja som mala zlé obdobie, bola som vtedy ešte decko. Prešla som na gympel, jediná kamoška sa na mňa ... vysrala je slabý výraz. Očierňovala ma kde sa dalo, bolo mi hrozne. Celé dni som plakala, hádala sa s rodičmi, proste všetko bolo zlé. Tiež som si chcela veľa krát ublížiť, no teraž ďakujem Bohu za to, že som bola taká zbabelá, alebo možno inteligentná a neuobila som to. Dostala som sa z toho, ľudia konečne pochopili, čo je pravda a aj to, že nie je dôležitý výzor, ale to ako sa správam. Dokonca už som o tom bola schopná hovoriť aj pred ostaními, síce som pri tých spomienkach hrozne plakala, ale zvládla som to. Som z toho už celkom vonku a držím palce aj tebe.
29
ja som svoje problemy nastastie nemal ako riesit zavislostou na latkach.. som an seba hrdy, ze som to docital.. idem spat
a gratulujem k vylepseniu zivotnej situacie.. teraz si len udat vlastny smer a drzat sa
a gratulujem k vylepseniu zivotnej situacie.. teraz si len udat vlastny smer a drzat sa
Napíš svoj komentár