Oci

túto básničku som písala môjmu otcinovy keď som bola na psychiatrií a vyrovnávala som sa s určitými vecami.

Oci, prosím ťa prepáč mi
Ja odpúšťam
Aj keď podľa teba nemám čo.
Ja ťa ľúbim čistou láskou
Láskou detí,
Mám len v sebe chaos
Okolo seba trošku tmu.
Oci, vážim si ťa
Aj s chybami
Napriek všetkému
Odpusť mi.
Slzy ma pália pod viečkami
Strach a bolesť ma zabíjajú,
Hanbím sa ti pozrieť do očí
Sama som na vine
Ja viem.
Oci, v tvojom náručí som v bezpečí
Ma ochraníš a ľúbiš.
Ja viem.
Už budem dobrá,
Neveríš mi,
Ja sebe už hej,
Zvládnem to.
Oci, chýbaš mi strašne
Aj si my chýbal,
Len som si to nepriznala
Bola som príliš hrdá
Hrala som sa na hrdinu.
Oci, Keď si nás nosil
Na rukách
Na chrbte,
Keď si sa snami hrával,
Dával si nám všetkú lásku a starostlivosť.
Keď si nás vychovával
Najlepšie ako si vedel.
A ja som zabudla
Zanevrela.
Prepáč,
Oci, fakt, ľúbim ťa.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu