Patrím asi do skupinky ľudí ktorý majú v sebe samozničujúci program alebo čo, proste, je mi zle, ani sa už nesnažím niečo proti tomu robiť iba ležím, a hladím do televízora, popritom viem veľmi dobre čo by som mala urobiť, aby som sa dala dokopy, rada sa vyžívam v tej bolesti časťou mojej duše a osoby, ale zároveň ma to zabíja a ničí. Jem iba vtedy keď mi je už zle, hoci je mi zle celý deň od rána, najradšej si dám 10 tabliet a prespím celý deň. Potom večer s pohodu v duši idem von na kofolu, nie na pivo už nie.... Každý sa to bojí pochopiť, nechcem to a zároveň chcem. Cítim že ja sem nepatrím, že by som chcela žiť v inom svete, aj dobe, ale je to nemožné. Moje telo mi dáva najavo, že to čo robím nie je správne, ale proste ani sama neviem prečo a ako to robím, chcela by som iba tieto dni prespať celé, byť inde v inom svete spánku a ničoty, a potom sa zobudiť a byť tak kde som bola pred pár dnami kým som to zase nedodrbkala, chcem sa vrátiť do mojich koľají proste len. A zas ja som tá piča...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár