Teraz verím na zázraky. Veľa sa v mojej viere nezmenilo aj keď kolená som si už rozmlátila na kašu pádmi..
Keď som mala okolo 10 rokov tak som túžila mať kamarátov, veľa kamarátov...
Mala som ich, ale nemala som priateľov v tom správnom čase pri sebe. Teraz mám.... Možno.
Verila som, že rodičia sú najlepší na svete, a budú tu vždy keď ich budem potrebovať.
Chodí to inak. Najmä po rozvodoch, keď sa naručia vzťahy.
Keď som sa vracala zo psychiatrie myslela som si, že viem všetko, že som kráľ a všetko zvládnem.
Čas ukázal, že také jednoduché to nebude....
Sledovať ťa ako sedíš v kukuričnom poli, plakať kvôli bezmocnosti. Vidieť ako nevládzeš ani cigaretu medzi prstami udržať. Zas si spadol dole a ja ťa dávam dole, ale nechcem ťa zničiť chcem Ti pomôcť. Milujem ťa......
A mňa bolia nohy a mám mokré líca. Zajtra vstávam o trištvrte na päť do roboty a som v prdeli. Ale verím, že raz to všetko dobre dopadne....
Démoni od radosti vrieskajú, zas dosiahli čo chceli a my padáme na zem v kŕčoch bolesti.
Verím, aj veriť bude, že ľudia nie sú zlí!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár