Ako si predstavujem seba o desať rokov xD (2.časť)

V detstve som skoro vôbec nechodila na výťahoch a teraz ním idem aj 5-krát za deň. Nemám rada výťahy no schody nie sú o nič lepšie. Ale ak by som sa v ňom niekedy zasekla zaprisahala by som sa, že do tej plechovej krabice už nevleziem. Hoci by som každé ráno po príchode do kancelárie vyzerala ako zbitý pes. Kanceláriu mám na 7. poschodí a v 10 centimetrových podpätkoch by sa mi až tam šlapalo proste "skvelo". A to ešte nehovorím o tých úzkych sukniach až ku kolenám, no vyzerala by som úplne ako tučniak. Ou, v toto ráno som sa už 3-krát pirovnala k nejakému zvieratku. Konečne som hore ešte prejsť dosť dlhou chodbou a už budem vo svojej obrovskej kancelárii a budem môcť začať pracovať na pláne nového nákupného centra v Banskej Bystrici.

Ešte tri metre to zvládneš. Ach, nie! Moja kancelária obsahuje asu 20 ľudí a každý druhý má v ruke šampanské, ktoré postupne otvára a nebezpečne pri tom neprestáva mieriť na mňa. A ten plagát, ktorý sa tiahne ponad môj stôl cez celú kanceláriu, som si všimla až teraz. Tak teraz si nepripadám ako 17 ročná, ale dokonca som klesla na 14. Na bilboarde je nápis ako pre školáčku. Farebný, prezdobený proste nič pre mňa. Ale dali si záležať musím uznať, mám tam napísané aj meno. Práve začali vystreľovať konfety! Cítim sa ako v nejakom lacnom filme! Za tie 3 roky čo som tu som nemala nikdy takúto oslavu. A ani už nikdy nechcem mať. Už som si s každým hádam 2 krát podala ruky, štrngla s pohárom a pár ľudí ma aj objalo zo slovami gratulujem!

K čomu mi preboha gratulujú? K tomu, že som zase o rok staršia?! Strácam posledné kvapky môjho optimizmu. Ale ako ich teraz dostať odtiaľto preč? Idem na to ale najprv im aspoň poďakujem. Ruky za chrbtom som si silno stlačila a začala som nahlas rozprávať: "Ďakujem všetkým čo mi prišli zablahoželať k mojim narodeninám!" Hádam som nevyznela príliš hlúpo a hádam si to nevysvetlili tak, že ich chcem odtiaľto čo najrýchlejšie dostať preč.

Potom som počula nesmelý hlas niekde zo zadu ako sa začudovane opýtal, či mám dnes naozaj narodeniny. Zaujímavé, nestačím sa čudovať, keď pozerám do tých všetkých preľaknutých očí. Na všetkých vypustím, že dnes mám predsa 28 a popri tom sa ich výsmešne pýtam, že čo si vlastne mysleli. Z radu mojich kolegov vystúpila Eva s tou si rozumiem asi najlepšie. Je to drobné žieňa s krátkymi vlasmi. Dokonca si odkašľala predtým ako na mňa prehovorila. Hovorila úplne pomaly asi aby som to pochopila na prvý raz. Jej pomalým otváraním úst mi naznačila, že túto oslavu nerobili kvôli mojim narodeninám, na ktoré samozrejme zabudli. Trošku ma to mrzí, že zabudli ale to som nechcela dať najavo a tak som použila vtipný podnet o tom či im niečo hovorí slovo facebook. Kolegyňa ma chytila za plece a vysvetlovala mi, že na facebook nikto nemal čas pretože chystali oslavu, pripravovali výzdobu pikli koláče a dokonca uprostred stola stála aj obrovská fialovo-biela torta. Mlčky som podišla k stolu a prečítala si čo tam bolo napísané: UŽI SI TO V LA! "Čože?" Vykríkla som. Nemožné!

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu