Popritom rozmýšľam
Pozerám sa na ľudí
Rozmýšľam nad vecou
Ako ju mám napísať
Ako zvečniť ako zastaviť čas
Skladám si po tme piesne
Po večeroch píšem básne
Žijem tak ako viem
Prežil som pár hlúpych
Detských vojen
Na pieskovisku pred blokom
Kráčam len tak tmavým mestom
Nad hlavou krúži krdeľ vrán
Zbiehajú sa nad žrádlom
Tretí deň na vlásku visím
z roztrhaných poloprávd
jeden starý šťastný občan
mojej obce
raz povedal že to čo sa nám chce
je na prvom mieste
že nemám robiť to čo musím
že to berie iba čas
život je krátky treba žiť
s nohou na plyne
s úsmevom na srdci
Chodím po meste sám
Popritom rozmýšľam
Pozerám sa na ľudí
Pozerám sa na ľudí
Nemáme už čas počúvať rozkazy
Dostali sme slobodu
Nemáme sa prvý vzdať
Po tme kráčam po meste
Skladám piesne zdvíham zrak
Skladám piesne myslím na priateľov
Že len oni dajú to
Čo ten starec bez tváre
Múdry občan mojej obce
Múdri otec poloprávd
2.báseň
Nic je predsa nieco,
co plava nam nad hlavami.
Ale preco?
Asi pretoze ze to nikomu nevadi.
Nikto to nevidi,
ani ja dokonca nie.
A predsa nas to len hladi,
nebezkou rukou zial nik o tom nevie.
Vravia ze pisat o nicom sa neda,
ale mne sa to predsa podarilo.
Ale nije to az taka veda,
ako kura prasa prekonalo.
Nic moze byt vseliake,
prazdne, dute, moze to byt vakuum.
Je to ptedsa nieco take,
co vzdy pride kazdemu na um.
Vzdy ked niekto spomenie nic,
tak kazdemu sa oci rozjasnia.
Niekedy to zmizne pric,
a duse ludom prerazia.
Objavi sa ako blesk,
a zmizne hned ako tresk.
Nik si to ani nevsimne,
iba oci potoci,
a z ust mu vyde jedno slovko:nic.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
emjey
19. 3.marca 2007 22:27
jej zatial som len tu prvu cital...je pjekna..mna sa lubi...a tu 2. precim tez...urco...
Napíš svoj komentár