V autobuse keď už bola sama, bez kamarátok zaliezla do posledného radu sedačiek a pozerala sa von oknom a tiekla jej slza po líci. Pohľady ostatných si nevšímala, videla len miesta kde spolu ešte pred pár dnami stáli, miesta kam chodievali, miesta kade sa prechádzali. Keď prišla domov sadla si za počítač a zapla si hudbu. Ich obľúbená kapela jej hrala: Celé noci nespím, nosím v sebe tvoje stopy a ty nie! Spomienky na teba pradú, oni nevedia pravdu, že ja ich živím a ty nie! Dnes v sade Janka Kráľa som na mraze stála ako uprostred júla a ty nie! Krása zmizla jak dúha, ja tu čakám, že vyjde druhá. A ty nie! Hej, hej, hej, hej, hej! Povedz mi to rovno! Naplno a hlasno! Nešetríš ma už dávno! Veď je to už jedno a ty to vieš tak povedz, že je koniec! Kde sme boli predtým? Pamätám si celé tvoje vety, a ty nie! Myšlienky na teba blúdia v jednom kruhu, strácajú sa, miznú v snehu, a ty nie! V prudkom svahu iba stúpať a kričať! Nosím v sebe navždy tvoju pečať! A ty nie! Žiť v takomto dome ako v ponorenom zvone! Stále iba čakať na spasenie! Hej, hej... Povedz mi to rovno, naplno a hlasno, nešetríš ma už dávno, veď je to už jedno a ty to vieš, tak povedz, že je koniec. Je koniec!

Plakala. Sedela v kúte opretá o stenu hlavu mala na kolenách a plakala. Vyzerala ako prípad z psychiatrie. Keď zdvihla hlavu jej krásne modré oči boli opuchnuté a jej špirála sa rozmazala pod očami. Ďalšie dni prežívala podobne. Jej umelý úsmev sa vždy stratil keď nastúpila do autobusu. A keď príde domov, rozplače sa. Spať nemôže a keď už aj zaspí má nočné mory. A na druhý deň jej zase živé kvety spievajú: Moje sny sa vracajú ako filmy držíš ma v náručí klamem ti do očí: Ver mi! Moje sny prorocké až sa desím volám ťa všetko chcem vrátiť späť ty už tam nie si Ach bože, je to také zlé? Keď v mojich snoch to čo zabijem opäť ožije!

Dni sú stále zlé a ich rozhovory sú pre ňu veľmi náročné. No musia sa rozprávať, síce iba cez icq, ale aj tak sa rozprávajú. A pomohlo jej že s ňou chce zostať kamarát a pomohlo jej aj že sa pár krát išla vyvetrať s kamarátmi. Už si myslela že je v pohode, už prestala plakávať doma, už začala chodiť von a niektoré jej úsmevy boli pravé. Svet sa pohol a ona svoje city dala do kúta a snažila sa zabudnúť že tam nejaké sú. A potom, si jeden deň písali a on jej napísal že ju nikdy nemal rád že bol len pobláznený a nič viac. To zmenilo všetko. Bolelo to a poriadne, pretože napriek tomu, že to skončil, si myslela že ju mal rád že to, čo spolu prežívali bolo krásne a bolo to z lásky. Vedela že ju nemá rád tak ako ona jeho, no keď jej vravel že ju má rád, vždy to vyznelo tak pravdivo a krásne!

On jej celú dobu klamal! A to bol on, ktorý chcel aby stále vravela pravdu! Nechápala prečo si s ňou niečo začínal, prečo to neskončil skôr, prečo jej klamal. Nikdy by si nemyslela že on je ten sviniar ktorý je schopný o takých veciach klamať.

Prebehla ňou nenávisť, ktorá bola vzápätí tak silná, že by najradšej hodila počítač o zem. No kašlala na to. Nevedela čo robiť, či je silnejšia tá nenávisť alebo láska. Najradšej by mu vrazila a bolo by jej dobre no to by mu tak neublížila ako on jej.

V hlave sa jej vynorila veta ktorú povedal: a keď za dva týždne "zbalíš" nejakého chlapíka v klube.... tak si poviem, do riti s ňou....tak to som mohol byt s ňou rovno ja! Tak si povedala že to bude najľahší spôsob ako mu ublížiť a ublížiť veľmi. Celý deň nad tým rozmýšľala či to nebude až príliš veľké svinstvo a či vôbec zvládne s niekým chodiť a to že toho chalana nebude mať rada jej bolo jasné. No nakoniec si znovu a znovu uvedomila že on jej celú dobu klamal a sa teda rozhodla! Keďže bola sobota tak zobrala jednu z najlepších kamarátok a išli na diskotéku. Nikdy predtým ešte neboli na diskotéke no tešili sa tam. Už pri vchode zistili že to bude niečo pre nich, bolo tam veľa mladých chalanov, väčšina z nich bola pekná. Tak teda tancovali. Motalo sa okolo nich dostatok chalanov, tak sa len usmievali. Každá si vybrala toho ktorý vyzeral byť najviac v pohode a tancovali, bavili sa. Jej spolu tanečník bol presný opak jej už bývalého chalana, Peťa. Bol vysoký, pekný, blonďák a mal zelené oči, bol na ňu milý vravel jej že je krásna a bol opitý do nálady. Vymenili si čísla a sliny a pobrali sa domov.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
corvinius  4. 12. 2008 00:04
Hm pekne si to napísala, dalo sa to čítať napíš aj pokračovanie
 fotka
radulik7  5. 12. 2008 18:09
@1 suhlasim
 fotka
kikushek  15. 12. 2008 20:51
heeej moj chlapec sa vola peto ale cakam na pokracovanje
Napíš svoj komentár