Empatia je hrozná vec. Sedíte vedľa človeka, ktorého tvár ste nikdy nevideli, hlas nepočuli a predsa vám v hlave lozia cudzie myšlienky, cudzí neidentifikovatľný strach... či sa pristihnete pri tom, že sa bezdôvodne usmievate...Zároveň však s tým cudzím človekom. Cítite jeho pocity v žilách, strach vám obmotá srdce a sužuje vás, až kým sa ten človek nevzdialí. Nenávisť sa odzrkadlí i vo vašich očiach, ste ako odraz v zrkadle človeka, ktorého nepoznáte ani po mene. Ten pocit, vedieť, že niekoho niečo trápi a vy mu predsa nemôžete pomôcť, to je jedno veľké prekliatie. Chcete, aby vás počul, ale nedokážete vysloviť ani jedno slovo.

Sny. Striedajúca sa ilúzia s dezilúziou, prežitá skutočnosť s neprežitým želaním, ale čo ak sa vám do sna vkradne cudzí človek a nechce odtiaľ odísť? Čo ak vás vodí po miestach, ktoré ste nikdy nevideli, ale majú vám byť známe? Čo ak nepovie ani slovo, ale vy predsa dokážete vycítiť jeho strach a prosbu o pomoc... Ale je to predsa len sen. Sen, ktorý aj vo dne doznieva, núti vás urobiť pre človeka zo sna čokoľvek, len aby odpočíval v pokoji.

So strachom si sadám k ľuďom, so strachom prežívam ich pocity. Strácam sa sama v sebe, neviem už, či to čo cítim, cítim ja, alebo sú to úplne cudzie pocity. Čoraz častejšie sa radšej sama zavriem doma a rozmýšľam, kto som, čo som a čo vlastne cítim. Jediná možnosť, ako byť sama sebou a nebáť sa a ja sa predsa bojím.
So strachom si večer líham do postele. Takmer každú noc, už takmer rok a pol vždy príde a prosí o pomoc. A ja si pripadám ako blázon. Keď chcem niečo povedať, spraví zo mňa nemú, chce len, aby som počúvala. Keď sa chcem prizrieť bližšie, zalepí mi oči, aby som cítila hlavne srdcom. Keď chcem ísť hore, ona zhodí ma dolu a ja vidím všetko z vtáčej prespektívy. Je to už takmer rok a pol a ja stále neviem ako jej pomôcť. Desím sa v noci spávať sama, desím sa zavrieť oči, aj keď viem, že mi neublíži.
Počujem hlasy a častokrát zakričím do tmy, že im nerozumiem, že neviem pomôcť...kto pomôže mne

Som blázon, plač strieda smiech, neschopnosť ísť ďalej odhodlanie. Som blázon, ktorý má zamestanie na plný úväzok....

 Je to možné?
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
zloduch  27. 3. 2009 18:53
Má to byť poviedka, alebo tvoj skutočný mystický problém?



Skúsim predpokladať, že je to možnosť B( pretože tá mi pripadá zaujímavejšia) Takže, asi potrebuješ poradiť?

Ja osobne by som navrhol liečbu lítiom, prípadne skús nejakú alternatívnu metódu ako terapia sexom

Je tu však aj jedna nie menej atraktívna možnosť. A to; utápaj sa v spleti beznádeje a nevysvetliteľných pocitov; snaž sa porozumieť nadprirodzeným javom; začni pochybovať o svete; pomaly sa uzavri do svojej duše, až ťa to pohltí... mmmmm... Už teraz je to tak sladké a sebadeštruktívne lákavé, že ľutujem, že tým médiom nie som práve ja
Napíš svoj komentár