Prichádza to pomaly, Ako vločky snehu, Bez zbraní Nevládzem odolávať Pýtam s i nehu Myšlienky sa hrajú Dráždia myseľ Stonajú Bez ostychu sa milujú S p omienka hladí Pozerá do očí Núti sa pozerať Túžbu prez r ádzať Priam tebe do očí Zat a jiť dych Zno v u prežívať Dotykom zablúdiť Bez ostychu sa milovať V spo mi enke sa usmievam Zvádzam t ancom Tu však len sp o mínam Smiem? Kráčam spätne...viem Len raz znovu prežiť tajne Spraviť to spomienke Pohladiť ju vo vlasoch Pošepkať nežne ... Poslednýkrát „ešte!“ Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj