A presne v tom momente, keď si začal myslieť že všetko končí to začalo... Veronika sa na neho vrhla. Bol veľmi prekvapený, nevedel čo sa deje. Vášnivo ho pobozkala. „Milujem ťa !“ znova ho pobozkala.
Objal ju. Silno. S láskou. Jemne...
„Ty ťapa tupá ! Skoro ma porazilo... Takéto niečo mi už nikdy nerob...“ začal sa smiať cez slzy...
Slzy... Znova... Nebola len jedna. Bolo ich viac. Neboli temné.
Nebol v nich ukrytý žiaľ, smútok, beznádej... Bolo v nich
šťastie. Láska. Radosť.
Prešiel si peklom, len preto, aby počul tie najkrajšie slová „Milujem ťa!“...
„Miluje ma ! Vážne ma miluje...“
Veronika sa rozosmiala „Prepáč, nemohla som si pomôcť“ chytila Martina za ruku „veď vieš že som mrcha...“.
Usmiala sa. Tak krásne. Tak nežne. S láskou. Tak krásne, ako ešte nikdy predtým. Chlapi by dali čokoľvek za tento jej úsmev. Bez mihnutia oka by zapredali dušu.
Martin vedel, že ten úsmev je len preňho. Mal pocit, že je to najkrajšia vec akú kedy videl...
„Miluje ma...“ stále tomu nemohol uveriť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár