„Poďme spať...“ navrhla Veronika.
„Mhm, dnes bol veru náročný deň. Či večer..“ Martin sa rozosmial.
„Dobrú noc“
Martin vstal o čosi skôr. Zapol vežu a pustil sa do hľadania CD. Na jeho vkus to trvalo až príliš dlho. Našťastie sa mu ho podarilo nájsť. Pustil CD, speváčkin hlas sa jemne, potichu rozozvučal po miestnosti.
Sadol si na posteľ k Veronike, ktorá ešte spala, takže hudbu naplno nevnímala. Podvedome sa usmiala a keď ucítila pohladenie po vlasoch tak sa zobudila.
„Dobré ráno“ usmiala sa
„Dobré“ Martin úsmev opätoval „Hudobný výber môže byť ?“
So I won't let you close enough to hurt me
No, I won't rescue you to just desert me
I cant give you the heart you think you gave me
Martin mal tú pieseň obzvlášť rád, tak dal vežu hlasnejšie „Prepáč. Tá pesnička je dokonalá. Milujem ju...“
„Je pekná“ Veronika nevzrušene odpovedala. Niekedy sa jej také piesne páčili, inokedy nie...
„Máš nejakú špeciálnu požiadavku na raňajky ? Niečo v chladničke určite nájdem...“
„To je jedno, zjem skoro hocičo. Veď ti pomôžem s niečím, len počkaj kým sa z postele vyteperím“ rozosmiala sa.
Po ceste sa zastavila pri veži. „Máš niečo energickejšie ? Rýchlejšie, živšie ? Polemic, Slíže, Kabát, čokoľvek...“ Mala chuť tancovať... Mala chuť oslavovať. Veď aj mala čo. Martin ju predsa ľúbil, a aj ona jeho. Verila mu, že ju nesklame. Ale bála sa. Bála sa, aby mu neublížila.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár