Podvolil. Zlomila ho. Spravil čo chcela. Nechal ju na pokoji. Už navždy... Nebolo to pre neho ľahké. Stále k nej niečo cítil. Stále ju mal rád, aj keď sám nevedel prečo. Ona ho zo svojho života vymazala, správala sa ako keby neexistoval. Tak s tým začal postupne aj on. Schoval fotky, nezničil ich. Odložil veci ktoré od nej mal. Niektoré jej chcel vrátiť, ale bál sa s ňou stretnúť. Bolo by to pre neho iba trápenie. Zvesil prívesok od nej. Nosil ho vždy, nech sa dialo čokoľvek, stále ho mal pri sebe. Teraz už nie...

Už nie...
Symbolizoval pre neho jej city. Jej lásku. Jej priateľstvo. Jej podporu. Jej pochopenie.

Nič z toho už necítil... Nič k nemu necítila. Neľúbila ho.
Prestal o ňu bojovať. Vzdal to. Všetko. Vzdal sa vzťahu, vzdal sa jej priateľstva. Vzdal sa jej.

Nechal ju na pokoji...
Tak ako chcela.

Len s malým rozdielom... Nechal ju na pokoji už navždy...

Už dlho ju nezaujímalo ako sa on cíti, čo prežíva, ako sa má. Začínal s tým aj on. Postupne ju mazal zo svojho života... Nechcel to spraviť, ale musel... Nie pre ňu, pre seba. Tento vzťah ho ničil. Zabil by ho. Nezvládal to.


„Nie je to pre mňa ľahké. Niečo som k tebe cítil a tak ľahko to nevychladne. Neviem prečo, ale mal som ťa rád a záležalo mi na tebe. Ale takto to ďalej nejde. Raz snáď budeš s niekým šťastná...“ zneli jeho posledné slová „Zbohom, Kuku...“ vybehla mu slza.


Len jedna. Posledná...
Kvôli nej už posledná.

Zbohom...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár