Pozerám internet a vidím krásnu fotku priateľky známeho. Nebola obyčajná ale modelingová.
Známy musí byť hrdý. Hrdý na to, že má krásne dievča, ktoré má oči len preňho a k tomu bude teraz zdobiť nejednu stránku či reklamnú kampaň.
Rozmýšľam. Aj ja som bol niekedy hrdý. Hrdý na seba, tým čím som. Čo že sa ma to chalani dnes pýtali? Sledujem a hľadám na internete. Vyparil som sa. Vyparil som sa zo sveta, ktorému som holdoval niekoľko rokov a žil vášňou preň.
A čo mám teraz? Nič. Absolútne nič.
Stal som sa obyčajným a len preto lebo som chcel. Chcel vymaniť sa z toho sveta a skončiť. Túžil som sa posunúť a mať niečo viac. Mať šťastie a dievča. Ubehla dosť slušná doba a pritom ma aj tak stále nemá kto chytiť za ruku, objať či nebodaj pobozkať.
Nemá ma kto podporiť a podržať v mojich veciach. Nemám sa ani s kým porozprávať. Len trpím na tom, že som 24 hodín zavretý doma kde neprehodím ani slovka. Sedím a minimálne 8 hodín denne sa učím. Brat ma chce zabiť, otcovi sa nikdy nezavďačím a stále v jeho očiach budem ten kto nič nedokáže a mama tá ma obmedzuje vo veciach s ktorými si už len chcem spríjemniť a skrášliť aj tak dosť fádny deň.
Nejde mi ale o to, pretože viem že som zabil. Zabil som toho chlapca, ktorý žil vo mne. Vnútri ma hrial a ako jediný podporoval. Bol to veľký srdciar a snažil sa do všetkého dať maximum. Snažil sa a bol neobyčajný pretože ako jediný veril. Veril v to dokázať nedosiahnuteľné veci, ktoré dosiahol aj keď nie všetky ako by chcel. Túžba ho hnala vpred aj keď vedel, že bol iný. Neustále odstrkovaný, utláčaný a zosmiešňovaný ostatnými. Nevadilo mu to a stále šiel vpred za svojím snom a dokázal to. Dokázal všetko po čom ten chlapec túžil. Ten chlapec som bol ja a ja som ho aj zabil. Zabil som to na čom dlhé roky tvrdo pracoval, na tom čo budoval. Ja som to len zatvoril do spomienok a do skrine. Bol som ten, ktorý povedal začni žiť ako normálny človek. Buď obyčajný. A chlapec zomrel. Ale srdce stále zdieľame rovnaké. Dnes sa rozpumpovalo a dalo sa do pohybu. Mozog začal čítať jeho signály a vyvolávať spomienky. Trpkosť v krvi len podporovala ten pocit trápenia sa.
Túžim len po odpustený. Odpusťte mi chlapci, že som sa snažil na Vás zabudnúť. Odpusťte, že jeden deň som s Vami bol a v ten ďalší už o mne nebolo počuť. Odpusťte mi, že som Vás do toho zatiahol a že nie vždy som sa snažil na 100%. Dnes viem, že to bola chyba. Nebola chyba sa pohnúť ďalej ale tváriť sa, že ako keby som Vás nikdy nespoznal. Snažiť sa zabudnúť na Vás. A to sme spolu zažili toľko trápenia, snahy, šťastia, prehier a víťazstiev. Adrenalín bolo to čo nás poháňalo. Túžba zvíťaziť ale hlavne veriť v niečo čo už bolo po predu prehrané a otočiť to v náš prospech. Fotky a videá sú to čo práve sledujem a neustále si ich prehrávam dokola a dokola. Vyronil som nejednu slzičku za všetko čo bolo a už nikdy nebude. Už nikdy Vás v živote neuvidím, už nikdy spolu nezažijeme to čo bolo, už nikdy. Ale stále som mohol ostať byť aspoň s Vami v kontakte. Vy ste boli tí čo ma dostávali z dennej rutiny a zaviezli do sveta neskutočného, sveta prianí a túžob. Otočil som sa Vám ale chrbtom a ľutujem. Ľutujem a dúfam o odpustenie u tých, ktorí mi verili, podporovali a snažili sa ma dostať k lepším výsledkom. Ďakujem Vám za to že ste tu pre mňa boli. Ďakujem Vám, že ste ma podporovali. A ďakujem Vám, že ste mi fandili. Cením si všetky tie roky, všetko čo ste mi dali a všetkých, ktorých som spoznal. Dúfam, že to dosiahnete vo svojich životoch ďaleko a šťastie Vás neminie.
Ja tu budem ale dnes len sedieť a spomínať. Prehrávať si a pozerať všetko dokola. Pretože ten chlapec vo mne sa ozval. Kričí. A to niečo znamená. Aj napriek tomu, že som ho zradil chce a želá si aby som bol šťastný, aby som aj naďalej na sebe tvrdo pracoval a aby som dosiahol všetko po čom túžim. A jedinou mojou túžbou je to, aby mi chlapec a všetci ostatní odpustili. Prepáčte.
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
2
zabil si chlapca, ktorý bol v tebe, len aby si sa stal obyčajným.
zabila som dievča, ktoré bolo vo mne, len aby som sa páčila chlapcovi.
Hlúpa, hlúpa chyba.
zabila som dievča, ktoré bolo vo mne, len aby som sa páčila chlapcovi.
Hlúpa, hlúpa chyba.
3
choď si stále za svojimi snami, lebo "Budúcnosť patrí tým, ktorí veria v krásu svojich snov" ..a nevzdávaj sa ich ..či už budeš ten obyčajný..alebo "iný" ..no stále budeš výnimočný a originálny
..a odo mňa máš určite podporu
..a odo mňa máš určite podporu
4
@catmartina ďakujem veľmi pekne za podporu, už len z úcty chlapcovi sa budem teda snažiť tou skúškou prejsť
6
@jana2710 práveže nie som to ja čo má sny, tie mal chlapec ... ten vyhrával súťaže, ten sa túžil niekam dostať, ten ma dostal a výšku ... to bol ten oheň čo ma hnal dopredu ... a keď som všetko získal, prišiel som ja a povedal chcem niečo iné ... žiť normálne no výsledok neprišiel a tak som si zneuctil chlapca ... jediné čo mám teraz je len 8 hodinové učennie denne ... nepoháňa ma už tá túžba po niečom ako pred pár rokmi ... už je to iné :/
9
ale to neznamená, že keď si teda prišiel "ty" ..a chcel si niečo iné a žiť normálne...tak nemôžeš mať sny a nemôžeš sa snažiť o to dobré
...alebo skôr sa natisne otázka..prečo ťa túžba dosiahnuť niečo už nepoháňa vpred..je to len tým že si "niekto iný"?
...alebo skôr sa natisne otázka..prečo ťa túžba dosiahnuť niečo už nepoháňa vpred..je to len tým že si "niekto iný"?
10
@jana2710 pretože už nie je žiadny taký veľký sen a túžba ma po niečom hnať ... všetko čo som chcel som dosiahol a teraz nemám nič ... žiadny koníček ciele nič ... a aj keď hľadám a niečo by som si našiel nedá sa tomu venovať tak ako by som si predstavoval
11
a čo tak sen úspešne dokončiť školu ..to nie je dostatočne motivujúce? ..a potom následne sa venovať tomu,čo ťa baví
12
Zabil som toho chlapca vo mne.... sebe sa ospravedlnovat nemusis.ll nakoniec aj tak vstupis na spravnu cestu s vsetko to stastie pride....
Napíš svoj komentár
no ver, že si sa rozhodol správne..pochybnosti budú vždy, no sú len skúškou.
drž sa !