a láska spolu s tebou,
bolo nám tak krásne
a zrazu si tu nebol.
Chcela som ťa objať
a cítiť tvoje pery,
všetko myslela som vážne,
je mi jedno,
či mi veríš.
Asi nevedomky
no niečo si si vzal,
keď po tom všetkom
z ničoho nič
odo mňa si odchádzal...
Vzal si moju vieru v ľudí,
zobral si mi schopnosť ľúbiť,
potom šťastie ušlo samo
za tým čo potrebovalo
a hoci je to dávno,
stále je to dnes,
sedím tu sama
a život je pre mňa des,
keď to čo má byť pekné,
naháňa mi hrôzu,
nevládzem už niesť falošnú hrošiu kožu,
tváriť sa,
že je mi krásne,
kým vnútri celá krvácam
a deň čo deň sa presviedčať,
že vydržím to do konca.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
fotografka
26. 10.októbra 2007 12:17
poviem ti k tomu len jedno...musime stretnut bolest aby sme pochopil,ze hladame len lasku...
Napíš svoj komentár