Že vraj sviatky pokoja. No schválne! Ukážte mi jedného človeka, ktorý aj v tomto uponáhľanom svete má čas si vychutnávať čaro Vianoc, nenadávať na preplnené obchody a nekonečné rady pri pokladniach a tešiť sa na výraz jeho priatelov a rodiny pri rozbalovaní malých drobností darovaných z lásky. Dnes je to všetko iba o peniazoch. Ľudia sa idú pozabíjať iba kvôli novému a samozrejme najdrahšiemu modelu autodráhy pre synčeka či pre najrozkošnejšiu bábiku, ktorá ciká, kaká, papá, plače a rozpráva ako naozajstné bábätko. Miesto pohody vládne v obchodoch nervozita a stres.
Teda aspoň takto si to pamätám z minulých rokov. Teraz je to inak. Žiadni vystresovaní rodičia okolo mňa, žiadni šťastní predavači, ktorí sa tešia z úžasnej tržby, žiadni Santa Clausovia kričiaci z výkladov Ho-ho-ho, žiadne vianočné odrhovačky a nepočúvateľné pesničky tak preplnené láskou, že by jeden z toho grcal. Teraz už nič také. Zrušila som to. Zrušila som to celé. Pre mňa Vianoce toho roku neexistujú. Rada to zdôvodňujem slovami, že prečo by som mala sláviť narodenie niekoho, v koho neverím. No až teraz, keď sa mi konečne podarilo nepodľahnúť tlaku obchodných reťazcov a ich ponúk, bez ktorých by Vianoce určite neboli krásne a pokojné, ako vravia letáky v našich schránkach, nachádzam tie pravé Vianoce. Žiaden stres, žiadne nezmyselné vyhadzovanie peňazí. Len ja, moja rodina, napečené koláčiky a Tri oriešky pre Popolušku. To budú moje Vianoce. Nakoniec som ich tak úplne nezrušila. Len som im dala inú formu.
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
1
bluepanter
22. 12.decembra 2008 18:30
Dala si im krajšiu formu, takú, akú by mali naozaj mať.
2
písala som pred Vianocami podobnú úvahu... ale tebe sa lepšie končí
Napíš svoj komentár