„Jéj. Dobré ráno!“ usmiala som sa.
„Nekopal som ťa v noci?“ zasmial sa Jay.
„Určite nie. Ale zato ... kedy sme sa stihli maznať?“ zvihla som obočie.
„To ty si sa ku mne začala túliť!“ vyplazil jazyk.
„Čo? Tak to učite nie!“ zasmiala som sa.
„Ale áno. Dokonca si rozprávala zo sna, že ‚nie prosím nechajte ho!‘a začala si sa ku mne túliť“robil si zo mňa srandu.
„Ale prestaň!“ hodila som po ňom vankúš.
Jay sa iba smial a tak som vyhlásila „a teraz rýchle vstaň! Je sobota a učite vieš, čo to znamená...“ žmurkla som.
„Bojím sa ...“ vyplazil jazyk.
Ja som sa rýchle stratila v kúpeľni a začala som sa obliekať.
Keď som si navliekala tričko, náramok sa mi zasekol o vlasy. Nejako som si to tričko už pretiahla po hlavu a potom som sa už len snažila si to odmotať.
Na nešťastie som s ním až moc trhla a preto sa mi roztrhol. Rozletel sa po miestnosti a mne sa nahrnuli slzy do očí.
To bola posledná spomienka na Jamesa. Sakra! Ale asi to takto má byť...
Utrela som si slzy, dala som si špirálu, trošku make-upu a vybehla som z kúpeľne, kde už Jay sedel na posteli a čakal na mňa.
„Môžeme ísť?“ spýtala som sa ho.
„No počkaj. Kam ideme?“ nadvihol obočie.
„Na cintorín...“ vydala som zo seba.
„A-aha .. Tam .. no .. neviem, či by som tam mal ísť aj ja ..“ začal koktať.
„Ale no tak ..“ chytila som ho za ruku a ťahala som ho von z izby.
Mame som povedala, že idem preč a rýchle som vyšla z domu aby sa nás na nič nepýtala. Smerovali sme k cintorínu, keď sa Jay zastavil „ja tam naozaj nemôžem ísť..“ povedal.
„Prečo by si nemohol? Práveže toto je najlepšia chvíľa ako si s ním zlepšiť vzťah...“ podišla som k nemu.
„Lenže ... ty nevieš akí hrozní nepriatelia sme boli ..“ pozrel sa mi hlboko do očí.
„Prečo? Čo sa stalo medzi vami?“ nechápala som to.
„No .. to je teraz jedno..“ nechcel mi nič povedať.
„Tak so mnou prosím poď na ten cintorín..“ prosila som ho.
„No dobre, ale len krátko“ nechal sa teda a išli sme spolu na cintorín.
Cestu k hrobu som poznala veľmi dobre a tak sme tam šikovne boli. Jay nebol síce nadšený, ale stál tam statočne kým som nezapálila sviečky a nevymenila kvety. Trošku som sa za neho pomodlila a prosila som ho o odpustenie, že som s jeho nepriateľom.
Neskôr sme odišli a Jay bol celú cestu akýsi tichý.
„Čo ti je?“ zastala som.
„Veď vieš ... nie je mi to všetko jedno ..“ zastal aj on.
„Tak mi to konečne povedz ..“ chcela som už počuť pravdu.
„Robili sme si proste zle. Nemal ma rád a ani ja jeho. Zbil ma už 2-krát a ja nie som z tých, čo by ho ľutovali...“ priznal sa.
„Ja viem, ale prečo ťa zbil teda?“ chcela som to z neho dostať.
„Lebo som nechápal ich drogovým veciam. Mal som blbé poznámky, čo mu vadili. Proste ... asi by si sa so mnou nemala vláčiť ..“ chcel odísť, ale ja som ho schmatla za ruku „Jay! Toto mi nerob. Ja viem. Boli ste nepriateli. Ale.. je čas aby som sa pohla ďalej. A toto je moja cesta ktorou chcem ísť“ zadívali sme sa do očí.
Jay sa ku mne naklonil a pobozkal ma.
Ja som bola však až moc zaskočená „To ... to čo bolo?“ chytila som si pery.
„Prepáč. Ja že .. ja že môžem ..“ bránil sa.
„No .. ja nie som úplne vyliečená z Jamesa...“ hrýzla som si do pery.
„Chápem ..“ sklonil hlavu.
„Ale zato nehovorím, že sa musíš prestať snažiť“ usmiala som sa.
Jay sa usmial tiež a tak sme išli ruka v ruke za Benom.
Prišli sme k Benovmu domu a hneď sme zaklopali na dvere.
Otvorila nám ich nejaká chudá postaršia žena „Dobrý deň. Želáte si?“
„Dobrý, je doma Ben?“ opýtala som sa.
„Akurát ste sa s ním minuli, išiel na políciu“ usmiala sa.
Pozreli sme sa s Jayom na seba a Jay odpovedal za mňa „tak ďakujeme. Dovidenia“ usmiali sme sa a ona zatvorila dvere.
„Prečo išiel na políciu?“ znela moja prvá otázka.
„Netuším, ale neboj, nič vážne to nebude“ objal ma.
Mala som slzy na krajíčku, tak sme sa vybrali na policajnú stanicu.
Keď sme tam prišli, Ben akurát vychádzal a išiel tak rýchlo, že do nás celou silou vrazil.
„Jéžiš sorry“ ospravedlnil sa nám celý nasratý.
„Ben.. čo sa stalo?“ išla som ho hneď objať aj so slzami v očiach.
„Nič vážne“ pritisol si ma viac k sebe.
„Povedz mi to“ zadívala som sa mu do očí.
„Poďme si niekam sadnúť“ navrhol a tak sme sa všetci vybrali do kaviarne.
Sadli sme si, objednali a Ben začal „proste len chceli vedieť, že či neviem niečo viac o Jamesovej smrti, lebo ževraj som podozrivý či čo..“ išli mu slzy do očí.
„Čože?! A tým policajtom už úplne šibe do riti?!“ zakričala som.
„Ash, kľud ..“ chytil ma za ruku Jay.
„Prepáč ..“ ukľudnila som sa.
„Ja neviem čo je s nimi“ sklopil zrak Ben.
„Tak na to kašli, ty nie si podozrivý a my ti to s chalanmi potvrdíme“ upokojovala som ho.
Ešte chvíľku sme sa o tom rozprávali, ale všetci sme chceli na Jamesa zabudnúť, tak sme vyšli z kaviarne a vonku ma Jay chytil za ruku.
„Ale hrdličky“ zapískal Ben.
„Ticho buď! Sme len kamaráti“ zasmiala som sa.
„No neviem, neviem“ uťahoval si z nás.
„Chlapče, naozaj. Dostal som červenú“ žmurkol na neho Jay.
Ben sa začal rehotať a ja som ako baba nechápala. „Akú červenú?“
„To je jedno“ usmial sa Jay a tak sme išli zas len ruka v ruke preč odtiaľ.
„Kde spíš dnes?“ spýtala som sa ho po ceste.
„Tak to sám neviem. Pôjdem pre veci a asi si zoberiem izbu v hoteli“ usmial sa.
„Nie! Tak poď ku mne spať zas ..“ vyplazila som jazyk.
„Ja som myslel, že nechceš vzťah“ vyplazil jazyk aj on a pritisol si ma k sebe.
Odtisla som ho a ironicky som povedala „no to vieš...“
Jay sa iba zasmial a smerovali sme k jeho domu.
Keď vytiahol kľúče, zneistela som. Čo ak tam bude Megan s Lucasom? Nemám chuť ich vidieť.
Jay odomkol a vošli sme dovnútra. Smrdelo to tam strašne. Musela som si zapchať nos.
„Do riti koho mi to sem vláčiš ty debil?!“ ozvalo sa z kuchyne.
„Tebe? Je to môj byt..“ odkričal mu Jay naspäť.
„Ty kokos buď ticho!“ ozvalo a zas a to už Jay ignoroval. Zaliezli sme do jeho izby, kde si do ruksaku zabalil oblečenie na zajtra do školy, učebnice a pyžamo s kefkou.
„Ak teraz vylezieme a on tam bude, prosím neboj sa ho“ chytil ma Jay pevne za ruku.
„Neboj“ upokojila som ho, ale v sebe som mala strašný strach.
Vyšli sme z izby a našťastie tam Lucas nebol. Bez slova sme odišli a zabuchli dverami.
„Tak kde budeš spať?“ spýtala som sa.
„No neviem .. kde mám spať?“ usmial sa a zadíval sa mi hlboko do očí.
„Nooo .. ja by som práve dnes večer potrebovala spoločnosť“ hrala som neviniatko.
„Tak to aby som ťa ochránil“ podišiel bližšie ku mne a nadvihol si ma do vzduchu.
„Radšej ma pusti“ zasmiala som sa.
„Najskôr ale niečo spravím“ usmial sa a pobozkal ma.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár