Odomkla som dvere, zapla som svetlo na chodbe a hľadala som, či niekto nebude doma.
„Sme tu sami?“ začudovane som sa spýtala.
„Prečo? Je to nezvyk?“ spýtal sa Jay.
„No pre mňa hej..“ zasmiala som sa.
„Fúha, tak počkaj.. keď sme sami tým pádom skočím do obchodu“ dal si naspäť kabát.
„Čo ideš kupovať?“ nadvihla som obočie.
„Nechaj sa prekvapiť“ pobozkal ma na líce a zatvoril za sebou dvere hneď ako vyšiel.
Cítila som sa nesvoja. Nikdy sa ešte nestalo, že by niekto nebol doma, keď prídem zo školy.
Zobrala som telefón a zavolala som bratovi. Ten bol však obsadený. Tak som zavolala mame, ktorá pre zmenu nedvíhala. Čo je toto za deň? Nebodaj aj ich vypočúvajú policajti.
Išla som do izby, využila som to, že som sama a že tu nie je Jay, a prezliekla som sa do ‚pyžama‘.
Keď ešte stále Jay neprichádzal, urobila som si čaj. V tom už ale niekto zvonil pri dverách tak som tam rýchlo zbehla.
Bol to Jay vysmiaty od ucha k uchu a v ruke mal tašku nákupu.
„Čo si kúpil?“ spýtala som sa celá zvedavá.
„To uvidíš, nechoď do izby dobre?!“ vbehol rovno do mojej izby a zavrel sa tam.
Nechápala som to a tak som si išla dorobiť čaj.
S čajíkom som sa posadila k telke a prepínala som kanály. Nič však v telke nešlo.
„Pripravená?“ prišiel do obývačky Jay.
„Na čo?“ zasmiala som sa.
„Daj mi ruku“ načiahol si ku mne ruku a ja som mu tú moju veľmi ochotne podala.
Viedol ma do mojej izby, ale pred dverami sme zastali.
„Zavri oči“ prikázal mi.
„Niéé neblbni“ bola som zvedavá.
„Zavri oči, lebo ti na ne dám ruku!“ zasmial sa.
„No dobre teda“ zavrela som oči a držala som ho za ruku.
Cítila som, ako otvoril dvere a chytil ma za pás kráčajúc dnu. Dal mi pusu na líce a pošepkal mi „môžeš otvoriť.“
Keď som otvorila oči, videla som niečo nádherné. Na zemi boli sviečky aj lupene ruží. Sviečky boli dokonca aj po skriniach, stole, na parapete proste všade. Voňalo to tam krásne, ani neviem opísať tú úžasnú vôňu.
„Wáw! To je nádherné“ vzdychla som.
„A ešte niečo“ zobral kyticu ruží spod stola a podal mi ju.
„Jéj ďakujem. To si nemusel“ zobrala som si ich a obdivovala. Bola to tá najkrajšia kytica ruží. Bolo ich tam 30, čiže si viete predstaviť aká veľká to bola.
„Nie je zač.“ usmial sa a ja som ho vrúcne pobozkala.
Bozkávali sme sa a pri tom mi z rúk vytiahol kyticu, položil ju počas bozkávania na stôl a smerovali sme k posteli. Sadli sme si na ňu, kde som mu začala rozopínať košeľu, ale v tom niekto zakašľal.
„Ahem .. nechcem vás rušiť, ale ..“ začula som mamin hlas.
„Uh .. A-ahoj“ začala som koktať.
Jay si zapínal košeľu „Dobrý“ a usmial sa.
„Dobrý, dobrý .. Ashley, môžeš nachvíľku?!“ jej hlas znel nepríjemne.
„Jasné“ usmiala som sa a bežala som k nej.
Zašli sme za roh, kde mi schmatla ruku „Tak ty takto využívaš byt? Že nie sme doma? Ja sa strachujem o tvojho brata a ty sa tu cukríčkuješ!“ vybehla na mňa.
„Ja si proste len užívam! Mala by si to raz skúsiť“ opovrhovala som.
„Moja milá, ja viem, čo je to užívanie! Zas tu spí?“ spýtala sa nepríjemne.
„Si predstav, že áno“ drzo som jej odpovedala.
„Tak nič nebude medzi vami, jasné? Prídem vás skontrolovať“ pustila mi ruku a ja som sa vrátila k Jayovi.
„Problém?“ spýtal sa smutne.
„Niéé“ usmiala som sa a pobozkala som ho.
„Len asi by sme mali ísť spať ..“ dodala som.
„Jasné“ usmial sa a začal sa prezliekať do pyžama. Rýchle som si kusla do pery pri tom, ako si dával dole košeľu, bolo to neuveriteľné!
V posteli sme sa ešte chvíľku rozprávali a sem-tam prileteli aj nejaké tie bozky.
Ráno nás zobudil budík. Rýchle sme sa vyteperili z postele, obliekli sme sa do niečo slušného a vybehli sme dole na raňajky.
„Dobré ráno“ pozdravili sme naraz mamu.
„Dobré, dobré“ usmiala sa.
„Čo je na raňajky?“ spýtala som sa s úsmevom.
„Dajte si cereálie. Nestíham. Neviem, kde je tvoj brat. Zlatko, prepáč, že som včera na teba tak vybehla, ale ma už sere, čo sa tu deje okolo nás..“ ospraveldnila sa milým hlasom.
„To je v pohode“ sadli sme si.
„Ako to, že neviete, kde je Mark? Včera som bol v obchode a videl som ho tam ..“ ozval sa Jay.
„A to si mi nepovedal?“ vypleštila som oči.
„Ja, že sa vráti, lebo on povedal, že sa vráti“ začal sa obraňovať.
„Čo robil v obchode? Teda .. čo si kupoval?“ prisadla si k nám mama.
„Nič také, len pitie a nejakú sivú pásku..“ zamýšľal sa.
„Sivú pásku ...“ zopakovala som.
„Pre kristove rany!“ postavila sa mama s rukami vo vzduchu.
„Nie, nie! Nemyslím si, že to potreboval on ..“ bránil ho Jay.
„A to máš odkiaľ? Čo môžu chalani robiť so sivou páskou hm?!“ spýtala som sa ironicky.
„No nič príjemné. Tak ale, niektorí to používajú aj na tie príjemnejšie veci ..“ žmurkol.
„Žiadne dvojzmyselné vety prosím“ zasmiala sa mama a my sme sa k nej pridali.
„Pochybujem, že on by to používal pre to druhé. Veď on frajerku nemá..“ skonštatovala som.
„Možno má, ale ešte vám o nej nepovedal..“ usmial sa Jay.
„Ten by sa hneď chválil!“ mávla rukou mama.
„To je tiež pravda“ dala som jej za pravdu.
„Počujte decká ..“ začala mama a my sme sa na ňu pozreli. „..mám pre vás misiu. Ospravedlním vás zo školy, len mi nájdite syna!“ usmiala sa.
„To akože .. nepôjdeme do školy, ale pôjdeme hľadať Marka?“ zopakovala som nechápavo.
„Áno“ žmurkla mama.
„Ale ja nechodím do tej školy ako Ashley“ zapochyboval Jay.
„Ospravedlnenka ako ospravedlnenka, no nie?“ žmurkla mama zas.
„Tak teda dobre“ narovnal sa.
Dali sme si raňajky a dohadovali sme sa, kde by sme ho asi mali hľadať.
„Čo tak ísť navštíviť gangy? Však tam mám byt, zložím si veci a rovno pozrieme k Jelitovi ..“ navrhol Jay.
„To teda nie!“ dala som si plnú lyžicu do úst.
„Prečo nie? Za Jelitom chodí dosť ľudí. Aj tí, čo nedrogujú..“ povedal.
Prehltla som „tak áno, ale .. nemám z toho muža dobrý pocit“ a odpovedala som mu.
„Neboj, budem ťa ochraňovať“ pobozkal ma na líce.
Ja som sa iba usmiala a radšej som mu už nevzdorovala.
Jay si zobral ruksak, pozdravili sme sa mame a rovno sme sa vydali do časti gangov. Celý čas sme sa držali za ruku a rozprávali sme sa o blbostiach. Dúfala som, že nás žiadny učiteľ nestretne, lebo to by bolo hrozné.
„Tak ..“ zastavili sme pred Jayovím domom.
„Idem aj ja dnu“ oznámila som mu hrdinsky.
„Noo dobre teda“ pobozkal ma a usmial sa.
Otvorili sme dvere a hneď sme zamierili do Jayovej izby. Spali tam nejaké dve dievčatá.
„Ale, ale. Takto si tu schovávaš dievčatá?“ zavtipkovala som.
„No to vieš ..“ vrátil mi to.
Zložil si ruksak a hneď sme sa vyparili z tej izby. Všade ležali nejaký ľudia. Lucas si tu zrejme robil párty. Bol tu bordel, smrak a hlavne veľa ľudí. Medzi nimi spal aj Mark...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár