„To by som aj ja rada vedela“ podišla som k Markovi a začala som ho zobúdzať.
„Vstávať!“ mykala som s ním.
„Čo jeeeeee?“ povedal podnapito.
„Ideš domov!“ zdvihla som ho zo zeme a hneď sme sa aj pratali preč.
„Dobehnem vás!“ zakričal mi Jay a ja som s Markom vyšla na ulicu.
„Si normálny?“ spýtala som sa ho.
„Prečooooo?“ krútil sa.
„Prečo si pil? Čo tu vôbec robíš? S týmito ľuďmi sa nebudeš zahrávať jasné?“ schmatla som mu ruku.
„Kľuuud! Jaaa bude s kým ja chcem!!“ zakričal.
„Ale ty vieš veľmi dobre, čo spravili Jamesovi!“ išli mi slzy do očí.
„Nerev ty padavka! James je minulosť!“ rozkričal sa.
„Buď ticho!“ okríkla som ho a to už vyšiel aj Jay.
„No tak, čo sa to tu deje?“ pozrel sa na brata.
„Nič kamoško“ odpovedal brat a vybral sa rovno, lenže nohy sa mu tak motali, že skončil na zemi.Hneď som sa rozbehla za ním, že ho pôjdem zdvihnúť.
„Počkaj pomôžem ti“ rozbehol sa za nami Jay a pomohol mi zdvihnúť môjho úžasného brata.
Spoločne sme ho zobrali domov, kde sa vyvalil na gauč a v rýchlosti zaspal.
„Kde bol?“ spýtala sa mama.
„U Jelita. Opitý“ odpovedala som chladne.
„Čože?“ rozkričala sa mama.
„Dobre si počula“ chytila som Jaya za ruku a brala som ho do svojej izby.
Zatvorila som dvere a hneď som ho začala objímať.
„Neboj láska, to bude dobre“ pobozkal ma do vlasov.
„Nie Jay. Nebude. Už mi je zle z toho všetkého. Ja to nevládzem“ objala som ho pevnejšie.
„Som tu s tebou“ pobozkal ma na čelo a zadíval sa mi do očí. „Ver, že ja tu budem pre teba VŽDY“ dodal.
„Ďakujem“ usmiala som sa.
„Nie, to ja ďakujem“ usmial sa a pobozkal ma.
„No. Už asi by sme mali aj upratať, no nie?“ pozrela som sa na izbu okolo seba.
„Nie, chcem si ťa užiť“ usmial sa, omotal si ruku okolo môjho pása a pobozkal ma.
Naše pery sa stretli a užívali si prítomnosť toho druhého.
Nikdy som sa necítila tak strašne bezpečne ako pri ňom. James sa mi v tomto nezdal zas až tak úžasný. Pri ňom som mala už často problém vedieť, či ma ľúbi alebo nie.
Ale z Jaya to je cítiť. Cítim, že on ma ľúbi s celým srdcom a on ma len tak neopustí.
Po krásnych bozkoch sme sa ticho na seba usmievali a užívali si prítomnosť toho druhého tak isto, ako naše pery.
„Vieš, že ťa ľúbim, že?“ vyšlo z Jaya.
„Aj ja teba“ usmiala som sa a vlepila som mu bozk na líce.
„Tak sa už prosím netráp. Som tu vždy pre teba“ usmial sa a hral sa s mojom prstami.
Ja som na to nedokázala nič povedať, len som tam nemo stála a usmievala som sa.
„Ozaj .. mám na teba takú menšiu prosbu ..“ začal.
„Áno?“ usmiala som sa a zadívala som sa mu do očí.
„Išla by si so mnou na ples? U nás na škole teraz je .. a ja by som si želal, aby si bola moja spoločníčka“
"Si si istý, že chceš ísť so mnou?“ spýtala som sa neisto.
„Jasné“ usmial sa.
„Tak to teda idem“ objala som ho.
„Ďakujem“ pobozkal ma na líce.
„A kedy to je?“ musela som sa uistiť, či nemám vtedy niečo iné.
„Za pár dní...“ nechcel mi povedať presne.
„No pekne ..“ zasmiala som sa. „To už nestíham ísť na žiadnu skrášlovaciu kúru, čo?“ dodala som.
„Kam? Počul som dobre? Ty a skrášlovacia kúra? Však ty už nedokážeš byť krajšia!“ usmial sa.
„Ale no .. Samozrejme, že dokážem“ vyplazila som jazyk.
„Nie. Krajšieho človeka na svete niet“ pobozkal ma.
Chvíľku sme sa len tak bozkávali, keď som si spomenula, že nemám nič dievčenské medzi oblečením. Netúžila som mať moc také sukničky a vecičky v skrini. Mne vždy stačili rifle a tričká.
A keď si predstavím, že na plese musím mať podpätky, tortové šaty a dokonale upravené vlasy, tak sa necítim vo svojej koži.
„No .. asi by som mala ísť na nákupy“ pozrela som sa do skrine.
„Fúh .. poď, pôjdeme spolu“ žmurkol Jay.
„Vieš, že dievčatám to trvá dlho, že?“ zasmiala som sa.
„Áno viem, ale tak isto viem, že ty nie si také dievča ako ostatné“ objal ma zozadu.
No v tom vtrhla mama do izby „čo tu robíte?“ nadvihla obočie.
„Nič“ odpovedala som a Jay odo mňa odstúpil „prepáčte“ povedal.
„To nič, to nič, len nech sa nič nedeje v posteli ..“ nadvihla prst a vyšla z izby.
My s Jayom sme sa začali rehotať. Našťastie to nepočula. Dostávali sme záchvaty smiechu len pri pomyslení na to, že by nás pri tom prichytila.
„Myslím, že tá si ťa bude strážiť“ zasmial sa Jay.
„Tak to viem aj bez teba“ rozrehotala som sa.
„No poďme teda do toho obchodného centra“ navrhla som.
„Dobre“ usmial sa Jay a chytil ma za ruku.
„Počkaj, musím sa skulturniť“ zasmiala som sa a vbehla som do kúpeľne.
Dala som si len trošku make-upu a vlasy som si dala do copu.
Vyšla som z kúpeľne a hneď sme aj vyrazili.
Zašli sme do prvého nákupného centra, ktoré sme videli. Rozhodovala som sa, či pôjdem najskôr kúpiť šaty alebo topánky. Keďže som nemala pri sebe až tak veľa peňazí, radšej som išla do obchodu s topánkami.
Vyskúšala som si už asi 3 páry, ale ani jedny neboli až tak dokonalé. Všetky ma tlačili a navyše mi nebolo príjemné v nich chodiť.
Keď som ale zbadala jedny úžasné Louboutin topánky, myslela som, že odpadnem.
Podišla som k nim a hneď som si ich vyskúšala „wáu! Tie sú dokonalé!“ obdivovala som ich.
„A taktiež majú vysoký podpätok“ dodal Jay a podišiel ku mne. Teraz sme už boli rovnako vysoký.
Zasmiala som sa „tak to áno. Sú dokonalé, ale pozr na tú cenu. To bohužiaľ nemám..“ vyzula som si ich a odložila naspäť do krabice.
„Vezmi ich“ rozkázal mi Jay.
„Nie, nemám peniaze“ zopakovala som mu.
„Hovorím vezmi ich ..“ zasmial sa Jay.
Nechápala som to a tak on zobral krabicu s topánkami a smeroval k pokladni.
„Jay. Ja vážne na ne nemám“ bežala som za ním.
„Dobrý. Tieto berieme“ položil krabicu na pokladňu a úplne ma ignoroval. Keď predavačka povedala tú geniálne vysokú cenu, ukázala som Jayovi obsah mojej peňaženky, že toľko nemám.
Jay ale moju peňaženku odstrčil a vytiahol svoju.
Kreditku položil na pult a veľmi rýchle to zaplatil.
Keď sme vyšli z obchodu, ovešala som sa mu okolo krku „ježiš Jay ja ti strašne, strašne, strašne, strašne ďakujem“ pobozkala som ho.
„Nie je začo“ usmial sa.
„Čím som si to zaslúžila?“ robila som si srandu.
„Tým, že si“ pobozkal ma.
„Ale ja to nemôžem od teba prijať“ docvaklo mi, koľko platil.
„Vezmi si to. Prosím. Je to jediná cesta ako ti poďakovať za to, že existuješ a že také nádherné dievča je po mojom boku“ usmial sa.
„Ale toto je veľa peňazí“ pozrela som sa na tašku.
„No a? Len ich ber a nevymýšľaj“ pritisol si ma k sebe a spolu sme kráčali domov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár