„Áno?“ zdvihol už po prvom zazvonení.
„Ahoj, mohol by si prísť?“ spýtala som sa.
„Jasné, čo sa deje?“ vypytoval sa, ale ja som to nechcela riešiť cez telefón „proste príď..“
„Dobre, hneď som tam“ a už aj zložil.
Toto bolo asi jediné plus, že mám Bena. Je tu pri mne stále.
Išla som do kuchyne a to už zvonil zvonček pri dverách. Hneď som bežala otvoriť.
„Ahoj“ objala som ho.
„Čo sa deje?“ robil si startosti.
„Poď do izby“ chytila som ho za ruku a viedla som ho do mojej izby.
Mama keď nás na polceste zbadala, mala v tvári odporný výraz, čiže som sa ani neunúvala jej povedať, kto to je.
Vošli sme do izby a zavrela som dvere. Ben sa posadil na moju posteľ a začala som „Jay ma bral ako zlatokopku..“
„Nie! To určite nie! Podľa čoho to posudzuješ?“ snažil sa ma ukľudniť.
„Sám mi to povedal“ sadla som si k nemu.
„Ale. Buď si zle počula alebo si namýšľaš. Jay nie je ten typ chalana, čo by toto robil.“
„A to ty odkiaľ vieš?“ pozrela som na neho.
„Vidím predsa ako vyzerá. Nám chalanom stačí jeden pohľad a už o sebe vieme veľa. Navyše, keď som sa s ním rozprával, tak mi povedal, že ťa nesmierne ľúbi..“ začal.
„A ty si sa kedy s ním rozprával? To ti určite klamal, len aby si ho v takýchto situáciach obraňoval!“ zaútočila som.
„Nie! My chalani nie sme taký vymýšľaví a prefíkaní, že si budeme klamať. My sme si vždy hovorili všetko. Preto si vlastne aj ty s nami. Veď si aj s tebou všetko hovoríme“ povedal kľudným hlasom a s úsmevom.
„Prepáč, že som na teba vybehla ..“ docvaklo mi to.
„To je v pohode. Poď, myslím, že by si sa mala ísť uvoľniť. Pôjdeš na skate?“ spýtal sa.
„Nie, skate už nie“ spomenula som si na Lucasove slová.
„Fajn, tak pôjdeme do Starbucksu, dobre?“ usmial sa.
Ja som iba prikývla a už sme vyrazili.
Po ceste sme boli ticho a každý rozmýšľaľ o svojich problémoch. Musím mu ešte povedať o Lucasovi a Megan. Čo mi asi na to povie..
Keď sme vošli do Starbucksu, objednala som si čaj, Ben si dal kávu a sadli sme si.
„Vlastne .. je tu ešte niečo..“ začala som neisto.
„Čo?“ odpil si z kávy.
„Pamätáš toho Lucasa?“ opýtala som sa.
„Jasné.. čo s ním? Ublížil ti?“ chcel mu ísť už dať facku.
„Nie... no .. z časti ... ono .. keď sme s Jayom kupovali šaty, bol tam aj s Megan a ... hovori, že som veľká sviňa, keď takto podvádzam Jamesa...“ spustila som.
„Bože to je debil! Kočka, ver mi, že Jamesa nepodvádzaš... James už nežije, takže sa nemáš čo trápiť..“ snažil sa ma upokojiť.
„Ale to ja viem, že ho nepodvádzam, ale proste .. nie som dvakrát nadšená, že mi ho pripomenul ...“ vysvetlila som mu.
„Jáááj. Neboj, to prejde. Hlavne na to nemysli. Ja za tým debilom skočím! Veď nech počká chlapec!“ rozhorčil sa.
„Nie, hlavne nič nerob“ vedela som, že by to nedopadlo dobre.
„Ja musím..“ usmial sa.
Radšej som to nechala tak, lebo Bena nikdy nepresvedčím. Naďalej sme popíjali a rozprávali sa.
V tom mi zazvonil mobil.
„Sakra. To je Jay“ povedala som Benovi.
„Chceš to zdvihnúť?“ pozrel sa na mňa.
„Práveže ja neviem. Nie..“ rozhodla som sa.
„Ash, možno si to naozaj zle pochopila ..“ prehováral ma.
„Ideš ho obhajovať?!“ zaútočila som zas.
„Nie, ale pochop ma. Som chalan a ver mi, že keď ti volá, myslí to vážne..“ vysvetľoval mi.
„No jasné! Tak toto bol vydarený vtip.. Keď chalan volá, tak nemá s kým byť a sám byť nechce!“ odpovedala som mu na to.
„Nie všetci sp takí..“ obraňoval sa.
„Nie, ty nie“ zrušila som Jaya.
„Tak teraz keď ti zas zavolá, myslí to vážne“ zmenil tému.
„Ben už s týmto prestaň. Proste, ja nie som zlatokopka. Nenávidím, keď nejaký chalan uráža dievčatá, že sú zlatokopky! A keď Jay ma začal, tak to už bola čerešnička na torte! Ja takého chalana nechcem! Môže si svoje peniaze strčiť do riti!!! Lebo MŇA peniaze nezaujímajú!! Ja môžem mať aj chudobného, keď ho ľúbim, tak som aj s chudobným!“ povedala som mu všetko, čo som mala na srdci.
„Ja ťa chápem“ usmial sa Ben. „Ale aj tak si myslím, že on ťa neurazil priamo“ dodal.
„Mysli si čo chceš, ja viem svoje..“ dodala som aj ja.
„No.. odprevadím ťa domov?“ navrhol mi.
„Nie, zvládnem to“ postavili sme sa, objali a rozlúčili.
Keď som prechádzali ulicami ku nám domov, začala som o všetkom rozmýšľať. Čo keď má Ben pravdu? Čo keď ma nechcel uraziť, len ja som to zle pochopila?!
Zas mi zazvonil mobil. Bol to Jay.
Nevedela som, či by som to mala zdvihnúť, ale tak .. prečo nie?!
„Áno?“ zdvihla som chladne.
„Ash, som tak rád, že si mi to zdvihla. Prosím, nemôžeme sa stretnúť a vysvetliť si to?“ spýtal sa ma.
„Nemáš s kým ísť na ples, čo?“ bola som chladná, ale vzápätí som to oľutovala.
„Mám. Mám kopec dievčat, čo so mnou chce ísť na ples ..“ odpovedal mi.
„Wáu! Tak si bež vybrať podľa toho, kto je zlatokopka a kto nie..“ bola som ironická.
„Prosím ťa nebuď taká. Vieš, že mi je to ľúto..“ ospravedlňoval sa mi.
„Nie neviem ..“ nedokázala som mu odpustiť.
„Tak sa otoč“ povedal mi.
„Čo??“ nechápala som.
„Otoč sa“ rozkázal mi a ja som sa otočila. Stál za mnou.
„Čo chceš?“ spýtala som sa odporne.
„Chcem aby si mi odpustila“ strčil si telefón do vačku a podišiel ku mne.
„Nemám dôvod na to, aby som ti odpustila“ odstrčila som ho.
„Viem, bol som idiot. Mal som ti to povedať skôr, ale ver mi, že ja som to nemyslel tak, že si zlatokopka. Ja som to myslel tak, že som chcel aby si so mnou bola. Pretože ja viem, že nie si na peniaze, že by si ma práveže odkopka kvôli peniazom .. a to som nechcel“ vysvetloval.
„Mhmmm. Keď si predstavím, že si mal kopec času na túto debilnú výhovorku, tak nie ďakujem..“ otočila som sa, ale on ma chytil za ruku.
„Prosím. Dovoľ mi odčiniť si to“ zadíval sa mi hlboko do očí a v tom začalo pršať.
Obaja sme sa pozreli na oblohu a potom zas na seba.
„Prečo by som ti to mala dovoliť?“ ignorovala som dážď.
„Pretože ťa ľúbim...“ ignoroval to aj on.
Tieto slová ma zohriali pri srdci, ale nenechala som sa tak jednoducho odmäkčiť „vidím, že vieš, čo sa má hovoriť ženám, aby si získal ich srdce, čo?!“
„Nie! Prečo si o mne takéto myslíš? Myslíš, že som nejaký snob, čo si luskne prstom a každá žena je s ním?!“ pustil mi ruku.
Nezmohla som sa na slovo.
„Aha. Takže áno ..“ zobral si to po svojom.
„Nie! Tak to nie je!“ obraňovala som sa.
„Tak ako? Prepáč, ale ja nič iné v tom nevidím! Teraz sa začneš obhajovať? Tak najskôr ma tu posielaš do p... a teraz čo?! Ja sa v tom nevyznám!“ sklopi zrak.
„Tak pozri. Ja sama neviem čo mám robiť. Prepáč, ale keď chalan klame, niečo za tým je ..“ povedala som úprimne.
„Prosím ver mi, že ja som nemal v úmysle ti klamať“ chytil mi zas ruku a už bol zas kľudný.
„Tak čo si mal v úmysle? Už sa stalo. Už si mi klamal...“ zhodnotila som to.
„Ja viem a cítim sa ako najväčší hajzel..“ priznal si to.
„Mhm. Fajn. Ja o tom porozmýšľam, dobre? Potrebujem čas ..“ vyslobodila som si ruku z jeho zovratia.
„Dobre“ zosmutnel.
„Tak .. tak čau ..“ otočila som sa a v daždi, celá mokrá som kráčala domov.
Poriadne lialo a blesky len tak tancovali na oblohe.
Keď som prišla domov, hneď som sa hodila na posteľ a zaspala som.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár