„Jasné, hneď som vonku“ povedal a zložil.
Nebola som zvyknutá na také rýchle zloženie, ale tak to je jedno. Hlavne, že ho veziem do školy.
Vyšiel z domu, usmial sa a už bežal do auta.
„Ahoj láska“ pobozkal ma „tak, môžeme vyraziť“ dodal a usmial sa.
„Okéj“ usmiala som sa aj ja a vyrazili sme do školy.
„Mmmm ... čo nové?“ chcela som vedieť, že či ho polícia nesleduje alebo niečo také.
„Ále .. nič také. Mám len problém s peniazmi, lebo došlo mi vreckové a nemám ako zaplatiť .. no .. veď vieš čo .. bratovi .. no a vlastne to bolo aj na tom papieriku, čo si brala ..“ zneistel.
„Požičiam ti?“ nadvihla som obočie.
„Čože? NIE! Od teba si peniaze URČITE nebudem pýtať“ usmial sa a pobozkal ma na líce.
„No, ale ja ti ich môžem dať ..“ usmiala som sa.
„Ale ja ich od teba nezoberiem“ usmial sa späť.
„A .. nebudeš mať problém, že to nie je zaplatené včas?“ začala som sa báť.
„Možno, ale na tom nezáleží ..“ mykol plecami.
„Ale záleží! Ja nechcem aby sa ti niečo stalo James! Ja by som to neprežila!“ vtisli sa mi slzy do očí.
„Láska ..“ položil si ruku na moje stehno „všetko bude OK, neboj sa o mňa. Som tu pre teba a preto nemôžem dopustiť aby sa mi niečo stalo. Kvôli tebe si na seba dávam pozor. Kebyže tu nie si, už by som bol mŕtvy“ usmial sa.
„Ale keď do teba strelia guľku neviem ako sa zachrániš ..“ myslela som na najhoršie.
„Tak o toto sa neboj! Nezabijú ma. Uvidíš“ žmurkol a ďalej sme túto tému radšej už neriešili. Aj keď ma to dosť vystrašilo.
Zabočila som za roh, kde sme mali školu a zaparkovala na parkovisku. James vystúpil z auta a otvoril mi dvere.
„Jéj ďakujem“ pobozkala som ho.
„Nemáš za čo kráska“ usmial sa a ruka v ruke sme kráčali do školy.
Všetci sa na nás pozerali, aj chalani a vtedy si ma James pritisol viac k sebe a pošepkal „tí chalani musia vedieť, že si moja“ usmial sa.
Ja som sa iba zasmiala a zneistela som. Bolo jasné, že sa na nás pozerali kvôli tomu, že bol James vo väzení.
Vošli sme dnu a tam už k nám utekali chalani.
„Jaaameees! Kámo!“ objal ho Ben.
„Nooo a máme ho tu!“ zakričal Chuck. Nick, Josh a Chris sa len pridal a dali skupinové objatie.
Ja som sa na nich iba pozerala, keď v tom do mňa drgla Megan.
„Och prepáč, ja si nuly nevšímam“ dodala a jej dve grácie sa zasmiali.
James si to všimol a už sa vybral za Megan, ale Ben ho zastavil so slovami „nechaj ju. Ona si to dokáže vybaviť. Ver jej.“
Preglgla som „Megan, nechápem čo proti mne máš, ale ja za tvoje komplexy nemôžem! Buď sa s tým vyrovnáš, alebo si to vyriešime ručne!“
„No tak z našej maličkej líšky sa vykľula bojovnica!“ zasmiala sa Megan.
„Nie, nie som ani líška, ani bojovníčka. Som Ashley! Vyrastala som bez otca! Kamarátim sa s chalanmi, ktorí ma niečo naučili. Čiže, ak si nechceš zničiť účes, už nikdy na mňa ani nepozri! Je ti to jasné?“ hrala som sa na drsňáčku, aj keď ňou nie som.
„Moja, čo mi už len TY môžeš urobiť?“ šťuchla do mňa.
„Nechaj sa prekvapiť“ usmiala som sa a kráčala som do triedy.
Po pár minútach už prišiel aj Ben s chalanmi. „Žena .. máme pred tebou rešpekt“ zasmiali sa.
„Ale prosím ťa ... však ja by som ani muche neublížila“ začala som sa smiať.
Chalani sa ku mne pridali a už aj zazvonilo na hodinu.
Deň ubehol všemi rýchlo. Až som si myslela, že to nie je možné. Celý deň sa na mňa Megan ani len nepozrela a my sme sa s chalanmi na tom iba rehotali. Po škole som chcela zobrať Jamesa domov, ale ten sa zas niekam ponáhľal.
„Kam ideš? Za Jelitom?“ utekala som za ním.
„Nie .. nehcaj tak ..“ bol celý nasratý, tak som radšej ostala stáť na mieste a pozorovala som ho ako kráčal nasrato do mesta.
„Čo je s ním?“ prišiel ku mne Ben, ktorý sa taktiež pozeral na nasratého Jamesa.
„Ja neviem ..“ sklopila som zrak.
„Takže ... vraj ti už povedal celú pravdu ..“ načal tému Ben.
„Čože? Ty si tú pravdu vedel už skorej?!“ vyskočila som (slovne) na neho.
„Áno, ale pochop ma ...“ bránil sa.
„Nie .. fajn .. ja .. ja to chápem“ upkojila som sa a medzitým sa už James stratil za rohom.
„Odveziem ťa domov?“ ponúkol sa Ben.
„Nie, som autom. Och, vidíš... keď už hovoríš ...“ spomenula som si, čo mi mama povedala ráno. Mám dávať pozor na brata.
„musím už ísť“ obajala som Bena a išla som k autu.
Naštartovala som a frčala som domov.
Pred domom stála čierna dodávka. No sakra! Brácho, dúfam, že v ničom nefrčíš, pomyslela som si a rýchle som zaparkovala auto.
Otvorila som dvere a v dome strašne smrdelo.
„Mark?“ zakričala som na celý dom.
„Hm?“ vystčil hlavu z kuchyne.
„Čo.. čo to tu smr ... och bože!“ uvidela som jeho slzavé až červené oči. „ne-nehovor, že si drogoval ..“ mala som guču v hrdle.
„Nieeee ... ti šibe? Nie!“ zasmial sa.
„frajerka ho opustila“ ozvalo sa z kuchyne.
Vošla som do kuchyne a tam sedeli 3 divný týpkovia. „Čože?“ nechápala som.
„Plače, lebo dostal kopačky ..“ vysmieval sa mu jeden z nich.
„No ..“ mykol plecami Mark.
„Brácho .. povedz mi pravdu .. ja to mame nepoviem .. ja .. viem .. no .. viem ako vyzerajú nadrogovaní ľudia ..“ preglgla som naprázdno.
„Vážne som nedrogoval! A .. ty to odkiaľ vieš?!“ nadvihol obočie.
„Poviem ti, až keď mi povieš pravdu“ vydierala som ho.
„Mhmmm ... fajn .. pravda je, že .. proste ... len som skúsil cigaretu a akosi som sa rozkašľal až tak, že mi vyšli slzy ... teraz ty!“ zasmial sa.
„Si sa s koňom zrazil? Ty si fajčil? A v dome? Však to je cítiť po celom dome!!“ zakričala som.
„A?“ mykol plecami.
„No .. ja to rozoberať nebudem ...“ mávla som rukou.
„Teraz ty ...“ nadvihol obočie.
„No .. proste ... bola som v časti gangov .. to hovorí za všetko, nie?!“ snažila som sa usmiať.
„Čo si tam robila prosím ťa?!“ vystrašil sa.
„To je jedno .. stratila som sa ..“ rýchle som si niečo vymyslela.
„No .. to .. uhm .. ok ..“ bolo jasné, že mi neveril, ale nechcela som to ďalej riešiť.
„Vážim si to, že si mi povedal pravdu ..“ šťuchla som ho.
„Fajn, fajn .. Nechceš sa k nám pridať?“ ukázal bradou na stôl, kde bol rozložený poker.
„No .. myslím, že by som to ani nevedela hrať ..“ zamyslela som sa.
„My ťa to naučíme“ uškeril sa jeden z tých trtkov.
„Fajn ..“ mykla som plecom. Veď to nemôže byť nič zlé.
Rozdali karty, žetóny a začalo sa hrať. Hralo sa o skutočné peniaze, čiže som zatiaľ hrala ešte s bratom, aby som o žiadne neprišla. Ukázalo sa, že on to vie hrať geniálne.
Samozrejme, chalani nám tu fajčili, ale brat si nedal. Vraj, že už to nikdy neskúsi. Tak som zvedavá koľko mu to vydrží.
„Kočka, ideš ..“ hodil mi kocky jeden trtko.
Rýchle som ich posunula bratovi. Ten hodil a kurát na číslo, ktoré sme potrebovali.
„Výhra je našáááá!“ vykríkol brat a už si ťahal peniaze k sebe.
„Sakra!“ zasmiali sa trtkovia a bolo po srande.
S bratom sme získali peniaze, ale keď už chalani odchádzali, počuli sme, že mama parkuje auto do garáže...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár