Nie, nenašiel som žiadnu starú lampu na pofidérnom trhu. (Blšak je už žiaľ dnes minulosťou). Ani nemám pri sebe džina. No aj tak sa moje želanie prekrútilo. A chcem ho odvolať. Alebo nie? Neviem čo chcem.
Vec sa má tak. Jožko si myslí, že je vtipný keď niekoho trošku urazí, popodipuchuje a tak ďalej. Možno je to vtipné raz, ale nie keď sa to opakuje stále dokola. Vtedy to bolí. Ale ťažko mu protirečiť keď on to vníma inak. No ako to býva, príde...
- ZLOMOVÝ BOD -
Jožko si nájde dievča/frajerku/holku/čaju/šťabajznu (chápeme sa..). A ty sa tak nenápadne zmieniš o Jožkovej zlej vlastnosti, o jeho zlozvyku. Ona, že si to dovtedy nevšimla, ale dievča chce byť Supergirl a tak mu chce dohovoriť. Na ďalší deň ti hovorí, že si vážne pokecali a je celá šťastná, že ho mení k lepšiemu. (Veď takto to má chodiť v správnom vzťahu, či nie? Asi.)
Jožko je ale až nadmieru milý. Pýta sa ako sa mám ja, ako sa má Danka, či Marek. Aktívne sa zapája do rozhovoru, keď ti spadne miska a ty máš p*či, on ti ju ochotne zdvihne zo zeme, ako pravý hrdina. Ale Jožko pochop.. je to až moc. Jožko, pošepkaj mi nejaku urážku do uška, prosím. Je to ako droga. No nie až tak.. ale vždy lepšie ako tvoje "nové ja". Chápeme sa. Na toto nie (som) sme zvyknutýí.
Žeby láska menila ľudí? Alebo je to len dočasný očný klam?
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár