Teraz v posledných dňoch obvoláva ľudí a pozýva ich na oslavu. Mne sa ešte neozvala. (No akože už to skúšala, ale márne a druhýkrát už nevolá). No a som na vážkach podobne ako Shakespeare: Prísť, či neprísť? (Okej Wilo riešil niečo iné, ale každý ma svoje problémy). O dva mesiace mám narodky a študentovi sa 50€, ktoré by mi dala, zíde. No ale to by som cítil krivdu voči mame. Nenechám ju predsa samú. Veď 50€ to mám za pol mesiaca odrobené. Tak si hovorím: Srať na peniaze, na oslavu... Mami! My si objednáme pizzu a bude nám lepšie ako im!
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
goodk
14. 4.apríla 2016 00:31
Ako odborník na babky, dedkov a starých rodičov sa mi nedá nevyjadriť. Hodnotu tohto blogu trochu znižuje tá veta "Prísť či neprísť?". Dosť neguje tvoj inak jasný názor na správanie sa tvojej babky. Pripadá mi to ako výpoveď znásilnenej ženy na súde, kde uvedie, že je možné, že sa so žalovaným ešte stretne, pretože má peknú jachtu.
3
@goodk ide aj o to, že sú to predsa starí rodičia, ktorých so vnímal možno aj 15 rokov stále v dobrom svetle a ja keď raz si poviem, že som s niekym skončil, tak je to definitívne (nie ako u niektorých, ktorí aj keď po dlhej dobe, tak sú opäť za dobre)
ale cením si, že to prečítal môj tunajší obľúbený bloger :S
ale cením si, že to prečítal môj tunajší obľúbený bloger :S
4
To chápem, ale písal si ako dôležitý dôvod tých 50 eur, zle som to citoval. Tak som to myslel, že "prísť či neprísť" kvôli 50 eurám je kus nepekná. Ale to len taká poznámka, ja by som tam kvôli padíku šiel prvý, takže môžeme tam ísť potom spolu a rozdelíme sa.
Ja viem, že som tvoj obľúbený bloger, lebo ja som každého obľúbený bloger.
Ja viem, že som tvoj obľúbený bloger, lebo ja som každého obľúbený bloger.
Napíš svoj komentár